na další stranu
Július Lomenčík
Múr (Mikulášovi Kováčovi)
1.
Pošliapaná existencia
ako popraskané slnko
pod fóliou väzneného času
postavila človeka k múru…
I napriek tomu
štrbinou žitia
otváral priestor pre SLOVO…
s nohami na Zemi.
2.
V modrom závoji
zahojených rán zo zakukleného bytia
človek zastal pod múrom
skostnatej mamony
na ktorom SLOVO…
oblepil reklamným ob(d)razom
vlastného konzumu
... a chladný z horúčavy vlastného potu
stratil Zem pod nohami.
"Farby" slova...
Stratené oči
odvracajú pohľad
od pestrosti farieb
a prispôsobujú svoju tvár
ako chameleón
v bezfarebný tvar
splývajúci v jednoliaty dav
vyprázdnených slov...
Do stredu
takéhoto sveta
ťažko sa vchádza
po dúhe...
lebo jeho vinná nevinnosť
sa utápa vo víne
rozliatom na bielom obruse
s vyšívanou pravdou
zahalenou šerom pozadia
šedými eminenciami
vyslovených slov...
Ich reklamný obal
z čiernych škvŕn
sa stáva bielym pozlátkom
na bezfarebnom pozadí
vyblednutých duší
ktorým na obrazoch
chýbajú kmitočty dotykov
farebných ľudských slov...
Prosba o slovo
Z prázdnych viet
v plynúcom čase
pomaly sa stávame
len žltkastými listami
v knihe
zo zaprášenej police.
Sme takmer terčami
pred zásobníkom
nabitým "in" slovami…
Uprostred ich hluku
stojíme prázdni...
a akoby bezradní
vo vrecku s kľúčami
a hluchí zároveň
k výkrikom
nemého dieťaťa
so zopnutými rukami.
X x x
V prebdenom bistre
na križovatke osudu
zatúlaný pútnik
našiel za stolom
sedieť s r d c e
v spoločnosti šedivých slov.
Chcel s ním prehovoriť...
Vzduchom však preletela
len ozvena tupá
a s odchádzajúcou
penou z piva
sa utopila...
Cesta krížová
Včerajší deň večných snov
prebolí vzkriesenie
dnešných skrížených krížov.
Nový zajtrajšok
ich zabalí
do Kristových rán hojivých
plachtou bielou.
A človek na ceste krížovej
vstupuje do chomúta
káry plnej bolestí
ktorú ťahá za povraz
zvonov (ro)zviazaných
odvekých ľudských nádejí...
Svedomie
Bolesť, nešťastie, smútok...
mediálny svet
predvádza na konzumnom móle,
v tieni ktorého
slepota "hviezdna"
nevidí do ľudského utrpenia.
Tŕň zabodnutý do dlaní otcov
nepichá do krvi márnotratných synov.
V priestore ospevovanej krásy
rámov bez obrazov
len (pre)žehnať svoj kríž
a pokľaknúť k studničke
s nádejou
svedomie nestratiť.
|
