na další stranu
Július Lomenčík
Poeti v tieni rozletov
V tieni gotických katedrál
do opustených zákutí
poetickým nádychom
trubadúri vpúšťajú
príbeh človečí
o ilúziách
dávnych skutkov.
Ľahostajný výraz
pohľadov súčasnej všednosti
srdce trubadúrov
vtláča
do podoby kameňa
ukrytého v dlažbe
a roznáša
na odtlačkoch
márnotratných chodcov.
V tichých podvečeroch
len zádumčivé lístie gaštanov
obkľúčené stáročnými hradbami
im spieva chrámový chorál
o stratených návratoch
motýľov z nočných snov
v nádeji po svite
ranných rozletov.
Zjazvené struny kvetov (tínedžeri 60. rokov)
Gitary prehodené
cez plecia
prebrodili nohami
podobnými z kríža
rieku nenávisti
(s)krížom
po bojazlivých kameňoch
obsypaných lupeňmi kvetov.
Plačú smiechom
zjazvených strún
brnkajúc
o spasiteľoch
zajtrajších snov.
Portrét
Život píše
účet v tvare vrásky
do tváre
ľudského portrétu
dvomi ručičkami
odratávajúcimi
bitím
metamorfózy bytia
od narodenia
do vlastného nevidenia...
Maliar
Nočný sen
namaľoval
na biele plátno
reality dňa
a zavesil
v galérii bytia.
Z obrazu bez rámu
odtrhol spomienky
z podvedomia
a prepašoval
aby ožili
vo váze
zo ženských rúk v...
(Roz)puknuté žitie
V kúte všednosti bytia
stojí v ofsajde času
váza s kvetmi
puknutá do mozaiky priestoru.
K (roz)puknutiu
podal ruku človek
popraskanými vráskami
svojho žitia.
Sen
S e n -
svetlomodrý závoj nekonečnosti
unavená nádej nezahojených rán
ako deravé ponožky
navlieka si
spomienky zahľadené do prázdna
stratenej slobody...
Štrbinou žitia otvára
náruč vyliezajúcim chvíľam
farebných impresií...
a s trblietavou reflexiou
umiera potichu a sám
nádejným výkrikom
po slobode
rozzvonených rán...
Obyčajná noc
Bola obyčajná noc
prikrytá
zažmúrenými očami.
Iba sviečky
žmurkali do ticha
v tieni rozospatých
snov
v ktorých len tak
každý nazeral
do duší
a uznával
ich utajenú existenciu.
Bola to noc chodcov
unavených
z denných snov...
Bola to úplne obyčajná noc.
No i napriek tomu...
Deň čo nasledoval
akoby vstal z mŕtvych...
Zapadajúci návrat
Padajúci závoj lístia
umlčané slnko
drobí v prstoch
pavúčích sietí.
V kúte dňa
hojdá lúče
usínajúcej trávy.
Horiacim telom šípkového kra
prijíma rozsudok
vpečatený
do letokruhu
prežitých osudov
strateného dňa.
|
