Viktor Struhar

CHYTENÝ

budeme sledovať tváre za sklom
budem v diaľke bodka
budeš sa ma dotýkať prstami
budem prach
prejdem stenami
v žltohnedom
budem farebnou miechou
zrastený pod mokrými listami
v opare nad roklinou
natiahnem si tvár
nebudem sa pýtať
a keď ma budeš hľadať
pomaly pomaly suchou trávou
vykĺznem sa dolu nadol

SIVÁ HVIEZDA

hanbiť sa svoje sny
mat nereálne plány
v dave narážať na seba
rozmáčať sa vystrihnutý z obrázku
oči vyplašené ruky zvierať
mať domov bez mena
naokolo hrýzť
cukrovú vatu vyžierať
nechať sa okradnúť
pilotovať raketu
vybočiť z obežnej dráhy
stratiť spojenie
som siva hviezda

vtlačený do hmoty
zachytávam vibrácie
prechádzam štrbinami
môj deravý stred
presný presne perfektný
nastoknem si ho na prst
budem s nim miešať
jazykom spoznám jeho chuť
niečoho mam príliš
niečo mi strašne chyba
napínam strunu
ale je hrubá
keď praskne keď praskne
budem už fuč

TVOJE HRY

tie tvoje hry tvoje hry
blikajú čiary siva a siva
cesta nevedie nikam
blúdim
natiahnutý tikám
zásielka do vlastných rúk doručená
bez vôni bez farby
trieštivá explózia
trhá ma na kusy
uväznené do zvukov
letia letiacich preč

BIM BAM, BIM BAM

tlkot sŕdc zvonov
vtáci na oblohe
odraz slnka v tvojich vlasoch
snívam

oči sa stretli v žilách si sa mi rozbúšila
tvoja tajná neha
tvoj úsmev
motýlie krídla
ponesú ma do nového života

budem horiaci kruh
budem si veľmi chýbať
budem večný rozkol spoločná vina
tisíc krát sa rozbijem
budem to ja

V MALEJ IZBE

v malej izbe jama
na konci kút v ňom ja
digitálna rodina integrovaný signál
snehobiele reči podľahnúť dobrým radám
prepadol som sa do neznáma
neviem zdieľať dáta
v malej izbe jama
na konci kút
v ňom ja

VŠEDNÝ DEŇ

všetko strácam
dnes mi nič nepôjde
v tebe sa strácam
moja veľká láska
žijeme na inej planéte
nič nechceš
nič nečakáš
rob si so mnou čo chceš
zaves ma na hák
odtiahni ma do vody
budem biely prízrak
kapitán Achab ma uloví

VZDIALENÝ

vypadol som z toho kolotoča
pravidiel emócii
toho princípu usporiadaného zavesenia
bol som lajdácky pripútaný
túlam sa
aj keď je to len odraz slnka mojej ruky na skle
vystúpil som z toho toku permanentných informácii
lunapark nie je zle miesto
som presýtený tými žiarovkami a záhybmi
nechcem si kúpiť ďalší lístok
stáť v rade na šťastné minúty
nechcem sa pripútať retiazkou
krúžiť na pupku sveta
a zabíjať lebo sa to dá

IMÁGO

ppp psst ticho
v tráve zafúľanej
hmyzom
som
som motýľ
som blízko
som

práve sa rodím v hlavičke zo slizu
túžbou
bzučím

tisíce mračien
tisíce svetiel
putujú za mnou a
ja
ich vlečiem