na další stranu
Matúš Zajac
Dokumentárny fotograf, pedagóg, kurátor. Fotografiu študoval v Prahe na FAMU a v Bratislave na VŠVU. Vydal knihy Podoby viery ( 2011 ), OUT ( 2014 ), Anton Srholec – Bezdomovec z povolania ( s Pištom Vandalom, 2015 ). Bol niekoľkokrát ocenený Best of Photojournalism v editovaní / .týžďeň /, Czech Press Photo, Novinárska cena, Slovak Press Photo. Vyučuje fotografiu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, je odborným garantom portálu dofoto, spolupracuje s vydavateľstvami a magazínmi, vedie workshopy a svoju školu dokumentárnej fotografie. Pravidelne vystavuje svoju tvorbu doma a v zahraničí. Web stránky www.zajacphoto.com, www.dofoto.sk
VÝPOVEĎ V ČIERNO – BIELEJ
obr. 1 |
obr. 2 |
obr. 3 |
obr. 4 |
obr. 5 |
obr. 6 |
obr. 7 |
obr. 8 |
obr. 9 |
obr. 10 |
Galerie obsahuje celkem 41 obrázků.
1-10 11-20 21-30 31-40 41
Napriek téme nie je projekt o komunitách sociálnym dokumentom. Nesnaží sa do hĺbky analyzovať podstatu života každej sledovanej skupiny. Matúš Zajac si skôr vybral jednu charakteristickú črtu, ktorú hyperbolizoval vyhrotením kontrastu čiernej a bielej, extrémnymi detailmi a uhlami pohľadu. Takže prvý dojem, ktorý fotografie vyvolávajú, je meditácia o zachytenom momente. Ich sociálny rozmer vyplynie až z uvedomenia si súvislostí.
Na prvý pohľad sa výberom svojich tém – ľudia a spoločenské skupiny na okraji väčšinového záujmu – autor hlási k fotografom ako Nan Goldinová a Anders Petesen. Aj vizuálne sa Zajacová fotografia pohybuje medzi týmito dvoma pólmi, formou drsnej momentky a estetizácie kompozície.
K najmarkantnejším štýlovým znakom v týchto fotografiách vo všeobecnosti patria prvky pátosu, extrémne pohľady vytvárajúce dynamické kompozície, dramatizujúce priehľady, ostré kontrasty osvetlených a temných plôch.
Snímky prekvapivých, často až bizarných scén evokujú istú dávku fotožurnalistického voyeurizmu na spôsob Antonína Kratochvíla, ktorý nezaostáva na úrovni lovu atraktívnych kompozícií. Podstatou Zajacovej výpovede, ktorú nestráca nikdy zo zreteľa, je preniknutie do uzavretého sveta. Kontrastom medzi meditáciou nad momentom a expresívnymi výrazovými prvkami sa Matúš Zajac blíži k dánskemu fotografovi Jacobovi Auemu Sobolovi. Na viacerých spomínaných a mnohých ďalších fotografov sa môžeme odvolať v súvislosti a voľbou kompozícií vyvolávajúci dojem stiesnených priestorov, často bez horizontu.
Fotografický projekt o komunitách je dielom s jasne definovanou témou a špeciálnym vizuálnym prevedením. S ohľadom na jeho teoretické zázemie, Matúš Zajac nie je typ fotografa – umelca, ktorý tvorí akoby odtrhnutý od okolitého sveta. Zajac si je presne vedomý toho, kde chce byť svojim dielom zaradený. Pre jeho umelecké, pedagogické a vodcovské aktivity máme v Matúšovi Zajacovi skutočnú osobnosť fotografie, navyše svojim prístupom na Slovensku ojedinelú.
Zuzana Lapitková , kunsthistorička fotografie / text skrátený z knižky OUT.
|
