literární časopis založený v roce 1964

Beata Veselá

Slovo darované....

Ukladám slová do veršov
s úmyslom obdariť
a nedať nič čo raní
vráť všetko späť
čo neunesieš
čo vykĺzne ti z dlaní...

Slová sú to čo smiem
nimi ťa láskať chcem
tak dovoľ aspoň
nech naplním ich vrchovato
ako čašu vínom
a slovom poteším ťa
sťa muž ženu zlatom...

Možno slová padnú
do úrodnej pôdy
a snáď v púšti nájdu
prameň živej vody
ak sa však rozhodneš
zmeniť moje rána
púšti nechám vodu
a vezmem si teba
nežná fatamorgána...

Budem sa opájať
tými predstavami
že ty nie si prelud
a sme tu len sami
netreba žiadnych slov
pomaly, žíznivo
pijem ťa s tequilou
odev sa rozplýva
vo vlasoch iba kvet
mizneš jak ranná hmla
nevadí
poznám ťa naspamäť

Hľadanie...

videl som letieť hviezdu k zemi
- chcela iba nasýtiť môj zrak
videl som silu jednej ženy
- vo chvíli premeny
keď matkou sa mala stať

videl som orla let
a závidel mu krídla
že zhora uzrieť smie
vrchy i ľudské sídla

videl som dieťa rásť
- prvý krok
potom pády
videl som lásky prichádzať
noc menila ich v zrady

videl som vločku zblúdenú
na pery detské sadať
videl som starca na mori
s udicou šťastie hľadať

videl som biedu človeka
v otroctve ľudských vášní
bez krídel
srdca
a v očiach -
iskry už dávno zhasli

videl som dúhu po búrke
rozprestrieť farieb krídla
videl som v púšti život mrieť
bez lásky a bez jedla

Videl som biedu
lesk
a tak
v duchu sa pýtam seba
dokážem pravde vrátiť česť
nájsť si svoj kúsok neba?

Videl som túžby, nádeje
smútok čo oči zrosí
zožne sa - čo sa zaseje
kompas si v srdci nosím

a tak - Bože
zhliadni z lóže
ja tu so srdcom bosým
s odvahou kráľa Judeje
o dar múdrosti prosím

Až na dno...

Rád kráčam len tak - sám
               sledujúc svoj tieň
            hľadám kľúč od dverí
                           čo otvárajú deň 
                             a rodia nové rána
                             a plodia myseľ čistú
                                    nové predsavzatia
                                      ktoré často stratia
                                        svoju cestu istú

                       nie vždy bývam verný
                  svojim sľubom daným
           keď opäť sklamem seba
     a blížnych svojich raním

  však minca má dve strany 
           ten známy znak - viem 
                       poznačil ma dávno
                                    Adamov pád
                       je znovu ťažkým jarmom

                                      a keď padne hlava
                                      zdvihnem hrdo svoju
                                               pripravím si srdce
                                                pripravím ho k boju
                                                 vyzvem tieň na súboj
                                                            uvoľniac si putá
                                                       a silou svojej mysle
                                                        a silou tvojej lásky
                                                 vyhrám svoj ďalší boj

                                                 ja zbavujem sa tieňa
                                            a stŕham staré masky
                                         ty - rany moje zhoj
                                    máš to so mnou ťažké
                                ja stále znovu padám
                     no  nevzdávaj to - prosím
                        po stý krát ťa žiadam

Rozum a cit...

Rozum vraví srdcu:

Stíchni a mlč!
nemysli - len tlč!
nehovor - čo ti nedovolím
v tele som ja režisérom
mám moc vládnuť
nad zmyslami i softvérom

teraz ťa skúsim reštartovať
vyčistím tie "víry"
čo napadli tvoj systém
a zbavujú nás sily

nech nerozumné zmizne
nech nemáš žiadne trýzne
ty malý kus čerpadla
viem - nemoc ťa napadla
však nie si tuná kvôli srande
a nepostávaj na verande!
počuješ ma? halóóó

Srdce vraví rozumu:

Počujem, počujem
ale dnes si beriem dovolenku
na lásky, mejdan, na pálenku
už nechcem byť len tvojim sluhom
chcem byť i s láskou
chcem byť s druhom

idem von
len tak - do prírody
k vode, k sebe
- tam sú hody
nie je ti to moc po vôli...
no mne chýba trochu soli
zmenu v cítení - lepšiu chuť
beriem si timeout
ticho buď!

nechaj si tie múdre keci
nehovor viac
keď tak - k veci
choď dnes proste do prdele
skôr než stlačím tvoje DELE(T)

Čo nové na pôjde?

"Héj! Čo ma nevidíš? Nejaká si pyšná..."
Ops! Sorry - ahoj, bola som trochu zamyslená...
Tak toto sa mi stáva často. Idem cez mesto a nevšímam si ľudí. Ľudí v zmysle pohybujúceho sa davu. Viac ma zvykne upútať čosi iné. Domy. Tie staršie. Obdivujem ich štukatúru, pokúšam sa odhadnúť stavebný sloh a niekdajší účel. Pozostatky mestských hradieb, staré stromy - detto. Občas mám také nutkanie dotýkať sa tých starých kameňov a vlhkých múrov. Ktovie, čo by si pomysleli okoloidúci...ale toto leto som si prišla na svoje. Grécke kamene a múry sa nechali hladkať ako Obelixov Idefix...A tie nádherné olivy. Čím starší a krivší strom - tým krajší. Eucharisto Grécko...
Pekné chvíle zvyknem prežívať i na pôjde starej mamy. Teda stará mama je už kecá so svätým Petrom pri bráne ale našťastie všetky tie vzácne staré krámy nechala tu. Občas sa hnevám, že starší ľudia doma všetko skladujú a hromadia, ale tam na tom pôjde im je všetko odpustené. Staré krosná, cepy, kredence a v almarách - literárne šperky... A typická pôjdová aróma ako bonus.
Otváram starú truhlicu - a tam hotový poklad - noviny z r. 1916, Slovenská ľudová kuchárka z r. 1947 alebo Biblia písaná švabachom. Samozrejme kopec starých časopisov z čias Rakúska - Uhorska, tiež kníh. Pastva pre všetky zmysly.
Pamätám sa i na to, ako som kedysi pomáhala párať perie, tkať domáce koberce, mútiť maslo v maselnici...
Rada skúšam nové veci a overujem si svoju manuálnu zručnosť. Naposledy v Pribyline som si vlastnoručne vyrobila hlinený džbán na hrnčiarskom kruhu. No - nie je dokonalý, ale je môj...
Ako vravím - staré domy majú svoje čaro...
Raz sme boli v takom jednom na návšteve a chalanom bolo treba ísť na záchod. Samozrejme k dispozícii len drevená latrína so srdiečkom. Tak išli. A keď sa vrátili nejakí vyškerení, pátrala som po príčine. A na záchode vylepené holé baby z Playboya...
Nuž - predstavy o romantike majú rôzne podoby a domáci pán zvyknutý nemrhať zbytočne časom má v kadibudke 2in1...
Rozmýšľam, čo zanechá dnešná generácia svojim potomkom. Dobre vraj už bolo. A možno sa predsa len niečo nájde
kým slnko v nás nezájde
kým máme rozum zdravý
a dospelí sú hraví
tipujem na kvalitu
ja zas na bonitu
rodičovskej role
vymyslím si svoj svet
skleníky dám dole
žiadne hriadky, pole
vysadím si ruže
a zasadím lipu
a urobím skalku
a hlavne dobrý plot
(niekedy by sa zišiel elektrický...)
a pustím psa
a pustím si Čajkovského
a budem sa tváriť
krásne pateticky...

Inventúra - bilancia...

chce to trochu silencia
- možno trochu samoty
prehodnotiť svoje cesty
snáď - alkoholom zmazať resty
uniknúť pred výčitkami
opiť sa do nemoty?

program "last year" treba zadať
a postupne doňho vkladať
či som dal - čo som dať mal
mlčal, kryl lož, sklamával?
či som bol tým, kým som chcel
či som dal každému diel
- slova, času, úsmevu
- či mal som snahu pochopiť
porozumieť nápevu
melódii zvanej život...

bol som vzadu a či pivot?
keď dostal som - bolo platím?
hral som sám alebo za tím?
otázok je viac než hviezd
dá sa život vrátiť spiatky
ukryť srdce medzi riadky
vrátiť štebot do prázdnych hniezd?

možno nie a možno áno
odpoveď je - nové ráno
nová strana, ďalší rok
zajtra kúpiš nový blok
a budeš tvoriť krajšie slová
vety, dni a takto znova
šanca ide v ústrety
a tešíš sa že máš možnosť
zlepšiť rating, svoju hodnosť
chlieb - je medom natretý...

Platónova dilema...

Čo je pravda...
skutočnosť či snenie?
hnev či odpustenie?
povie ti - zubatá
až príde rozuzlenie

Dualizmus...

Vnímaš dve bytosti
v svojom tele tesnom
jedna - sýti sa duchovne
druhá?
prahne po telesnom

Sú var v rovnováhe?
pýtaš sa sám seba
mať či byť?
na lukulskej hostine
nedá sa nesýtiť
no niečo tam chýba
voda a - každodenný chleba...

O slove...

"oslové"
nemajú šajnu
no vďaka ich somárskej reči
nevymierajú po meči
na otázku: "kto chce žrať?"
netreba "high IQ" mať
Stačí (s)prosté - I JÁ, I JÁ...

História...

Vraj kto sa z nej nepoučí
musí robiť reparát
hlúpy človek - nech sa "mučí"
- čo však s "mocným"?
kam prídeme
ak spraví sa mu v hlave skrat?

Straka...

Pýši sa tým, čo ukradne
berie len veci zásadné
zlato - čo sa krásne blyští
šperky a tiež perly snáď
čo však s lunou a hviezdami
ak skúšajú slnku svit brať?

A pointa?
Nie je zlodej ako zlodej
záleží aj od statusu
čím vyššie jeho postavenie
- pre krádež menej rámusu

Prečo...

obľúbené slovo
koho? Sokratovo
pýtal si odpoveď
na nespočetné témy
ľudia - mamonári
však ostávali nemí

viacej rozumeli
slovám - koľko stojí
otázok vesmírnych
sa človek asi bojí

nie som filozofom
zvyknú oponovať
načo "hlúposťami"
rozum zaťažovať

ako vlastne skončil
ten čo sa moc pýtal?
do miestnej väznice
čoskoro zavítal

nevedel snáď prijať
že klaňať sa má bludu
radšej prijal verdikt
od hlúpeho súdu

a tak skončil človek
čo rozum v sebe šípil
sám odpoveď dal
na "prečo"
keď čašu s jedom vypil