Dušan Šutarík

PRAVEKÉ LOMIDREVO SA DRŽÍ NA UNIVERZITE

Na žrdi je zavesená pyramída
Sedí na kockovanej deke a vyťahuje zo zeme palčiaky

V roku nula sa tu prehnala kalerábová víchrica
Mnoho stromov sa zmenilo na vidlice

V pokladni sa zmieta zviazaný žralok
V ústach šťuky vybuchli sadenice
V ohňostroji prichádza rakva

Má ramená z ocele
Mandragoru na pleci
Práve si čistí zuby
Zoskakuje z rohlíka
Kebaby kostlivcov hrkajúce na dlažbe z pilín
Kávovar sa odtrhol z lízatka

Zachytil sa o lode freónových kačíc
Prehodené cez miestnosti bublajúcich bojlerov
Kropiacich salvy perníkov na turistov kostrče
Pohybujúcich sa na saniach v stehne nahej tenistky

***

Pekáreň zabudnutá na zastávke
Prečo má namiesto očí solárne plácačky?
Gaštany hodili rybu naspäť do žemle

Vodníkovi nevypadávajú trpaslíci z očí?
Prečo tomu tak je?
Kardinál má na hlave mačku a melónového kňaza

Rajnica opúšťa kamenné schody fúzatej predlohy
Potkla sa o dokonavý vid slovesa
Pekáreň zo skla
Pekáreň z fúzov
Pekáreň leteckých simulátorov
Stále trombón
Stále domestikovaný

***

bol smejúci sa kufor
žijúci v orechu
traktory chytali utekajúce kolesá
rakety s eidamovými cylindrami
bol kufor
ktorý si odrezal úsmev a premenil ho na obrubník
vrátil sa do bodliaku
a deň mal podobu skrine

***

mestom chodí plynomer
mestom chodí trúbka hrajúca piškvorky
metom chodí mesto poháňajúce noty dopredu
aj maselnica s obličkami pštrosa
v meste beží delfín
je to zlatý retríver
po meste blúdi čadičový prízrak
lev vyskakujúci zo slona
v meste
za rohom čaká ďalší karneval
a všetko ovládla
žena-myš

***

v budíku býva mimozemšťan
lehátko
poskladané z floskulí
s čelom ktoré sa nabíja zo žiaroviek
v tvári pohrebný sprievod
s veterným mlynom na zátylku
v ktorom som skryl siamskú dýku zrastenú zo sanatóriom
do ktorého ušiel rak sleď a drozd zo zrniek piesku
zamávaš rukou spájajúcu tigra a fóliu

mimozemšťana otáčajúceho sa v tvare hríbu
a s ním veľký čierny mrak
z ktorého padajú radiátory bleskov

***

vidím gauč v tekutom saxofóne
vystupuješ z neho ako klarinet
ako krajčír predaný koledníkom
ktorí sami predstierajú že sú klarinety
dupú na trocheje príbehovosti
orgován tancujúci s vikingom
bez prstov
ktoré nosia na hlavách nástenky

kuna zahryznutá v slnku

za chvost ju ťahá kameraman
zmätený ako nosový sprej

***

kotva vyrastá z hlavy stareny
spolu s revízorom vytvoreným z rybích ikier
ktorý jazdí na štvorcoch zo šmykľavky
chápe že televízor sa vlní v rytme fakíra prilepeného na okne
zasadili ho v záhrade plnej sov

***

neohobľovaný pekár hltá hoblíky na raňajky
bol to drevorubač
ktorý mu z obočia vytrhával karafiáty
teraz sedí na popravisku
pod hlavou ventilátor s klaunským nosom
z ktorého strieka sklená vata
pekár s hlavou v dyni
vo včele
hoblík namieto jeho očí
namiesto jeho vlasov
namiesto jeho pier
jazyk plný cínových hrebeňov
cínových lopát
a lodí z leukoplastov

***

do domu sťahuje medveď s podbradníkom
a hľadá kremene ukryté pod matracmi
jeho manželka je alergická na roztoče
chýba jej kanvica na pľúcach
a rozmer štvorhrannej prepelice
zima tento rok prišla skoro
mala oblečené novinové koláže
strieľala po okoloidúcich
vidličkami
hniezdami a jaskyňami
všimli si ju na stanici
kde
výhonky cibúľ s bradatými nechtami
študovali cestovné poriadky
v skutočnosti čistiace prípravky
alebo ženy s mundúrmi
premenené na
rozpustené čakany

***

domovník sa vyrútil z kredenca na skladanie košieľ
a vyhlásil že odteraz sa všetky okná budú páriť s kybernetickými rybami
vraj revolver
vraj sanitka
ktorá vída duše rozbitých tanierov

posuvné baletky
sa vkladajú do počítača ako diskety
domovník zametá košele
domovník vyhlasuje že je revolver
sanitka
baletka
kybernetická ryba s metlou v oku

***

Keď Kafka krákal
Keď Kafka plakal
Ostreľoval pružiny
Stmeľoval jazvecov
papierovými obrúčkami
Aj v slove „drevo“ písal ypsilon
Čaj s tykadlami
Priletel z neznámych končín vesmíru
Votrel sa do Kafkovho ucha
Zamiesil na pružiny
Štrikoval jazvecov z hemisfér jeho kufrov
Schoval sa v škatuli na pružinových klaunov
Jeho mihalnice sa smiali
Jeho mihalnice krákali
S nákupnými vozíkmi namiesto zobákov

***

fialový tulák trénuje umývačku riadu
„odteraz budeš čistiť topánky slimákom.“
schody zrážajú jej tieň ako v kolkárni
schody ju sledujú až na ulicu
pomaly vylietavajú z jej prstov
tulák sa zbláznil
stal sa podpredsedom schodov
zlietaval po úbočiach
mlčal
ako učiteľ zo súhvezdia škorpióna
ako termoska ktorou sa v budúcom živote
nepochybne stane

***

medúza pískala na svoje stehná
a prišívala nos
hrncom s lícami umelými ako geometrická rovnica
ktorú strčili do diaľkového ovládača namiesto bateriek
omylom z nej vydestilovali jabloň
a pritom chceli slezinu

takto sa vraj smejú len mŕtvi
s pruhovanými jazykmi

medúza šije uši z duší utopených vreckoviek
možno má dojem že bodanie knižnou záložkou
možno horiace pinzety
možno nite bleskli pod čelom komína

stala sa z nich polievka
teší sa z vnúčat

***

elektrická stonožka
vytesaná braillovým písmom
číta svoj hrudný kôš
zaplnený kredencom
uvarená fakľa
sedí na lavici obžalovaných
sudca má namiesto hlavy sekeru
električka
sa prezliekla za elektrickú stonožku
nikto si nič nevšimol
možno len cín chutil trochu horkastejšie než včera