na další stranu
Ladislav Fabián
Spišská Nová Ves
POD ŠEDOU DLAŽOBNOU KOCKOU
jedna izba
v ktorej je zatvorený
celý vesmír
a nikto nie je doma
druhá izba
ty v nej tlačíš hore
starou uličkou svoj kufor
a medzi handričkami
hľadáš skrytý kľúč
v tretej izbe
mamin ruženec
prevesený cez kríž
dáva zbohom
prichádzajúcim tieňom
prejdeš mláku
a na druhej strane
sa do hladiny usmieva
odraz spod sukne
za okienkom do suterénu
kreslí tieň
veľký prsník
Saudkovho sveta
pred Redutou
sa vietor hrabe v lístí
márne hľadá
tvoje včerajšie slová
obraz
je stena za ktorou
beží ulica
do diaľky a do stratena
uprostred nášho mesta je oko
z neho trčí veža
na ktorej slepé hodiny
ukazujú čas
ten muž v bielych topánkach
s motýľom vo vlasoch
ťahá za sebou kufor na kolieskach
v saku má list o nezmyselnosti bytia
a malé puzdro na prežitie
v prípade konca sveta
nikam sa neponáhľam
lebo sneh
ktorý tak krásne vŕzga pod nohami
tu nie je vždy
pozoroval som toho muža
hral sa s tým pohárom
ako by v ňom kráčala
tajomná žena
potom doň namočil pery
a mierne nahnutý
vplával do nej
kým to neskončí
máš svoj koncert v hlave
milujem ťa vášnivý šepot
prechádzaš perami
zamilovaných
a mizneš v rannej hmle
2016
pod šedou dlažobnou kockou ulice
je zem
DARMO
darmo splietaš pavučinu
hviezdu v nej neuchopíš
aj keď sa v nej bude trblietať
AJ KEĎ
aj keď šibe dážď
je večer hlava plná
divých makov
|
