Michaela Kučová

Som z Bratislavy, študujem na ŠÚV Josefa Vydru, teda na "šupke". Jedného pekného dňa teda budem veľká umelkyňa, zatiaľ nepublikovateľne píšem.

x

povedz mi
povedz mi všetko na čo si spomínaš
vôňu krému z morských rias na rukách
pokreslených žilami čo pri dotyku ustupujú
a budík čo mal v každom rohu jednu ružičku
vždy mokrý strop od susedovej očisty
a spoza našich dverí
tiež nie vždy ticho
je to v zabudnutom napätí
keď sa pretáčanie pásky blíži ku koncu
ako otec vravel pri dežovom speve:
čistý zen čistý zen...
a platne boli velké
svätožiary pukotavých hlasov
sneh sa mi rozpúšťal pod bruškami
opúšťal dotykom
nebuď ako malá , nebuď ako mama
čistý zen a
roky sa prechádzajú
stále dokola

x

mama napína plachty
sporiadaná rodina
a napätie v nej
dve rána a medzitým

I.
raňajky
čerstvé ráno
s maslom

II.
vodoprázdno v očiach
v dlani rozpadnutý priestor
piesok a hmla
čas beží a cesta sa stráca

III.
hlas sa trhá na kúsky
odchádzaš po prvej slabike
nikto nemá rád slabých

IV.
nikotín zabíja hmyz
som o chrobáka v hlave
kľudnejšia
o pár nádychov
mŕtvejšia

V.
prázdne ráno
len šťava
(keď zahryznem do ulíc)
čo vypĺňa môj smäd
mesto dýcha ústami
a objíma ma zo spánku

výlet

bez chuti a bez nálady
sadnem do autobusu
a preveziem sa

x

posledné dni
nerobím nič
chodím kŕmiť cudzie mačky
ich chôdza je presnou ,vyrátanou odpoveďou
mojím krokom s miskami
veľa čítam a
raz za čas vytláčam farby
natieram si dlane občas pery
dám si dve tri pivá potom končím
zabávam sa .
sú také
obdobia tichých zmien
(ako zasnežená jar)
ktoré neovplyvníš

x

jeseň je už takmer celá
dlhá chvíľa
pod perinou

ars poetica

včera sedel chlapík v žltom šepkal a dnes počúvam
jeho hudbu a myslím niečo celkom iné
chcem mať domček a záhradku a nevyhnutne
vysoký plot a stromy
chcela by som pokojne kráčať s tieňom svojho otca
chcela, účes nedbalo geniálny ako tobiáš
ale dnes si už myslím celkom iné
nemali by sme otvárať ústa kým sme si nie
celkom istí

x

(uprostred babieho leta
chlapec)
kričí a tancuje
jasnozrivá
čistá
bolesť
ktorou vo mne rastieš
a ja mlčím
tichu napriek

x

nežné pohladenie ignorácie
na rozlúčku
polkruh uzavretej spoločnosti
áno
chýbaš

sivá

samozrejeme
rodíme do čistých listov
mokrých ciest
čo voňajú milovaním
naruby a na hrane
vyrastáme zo seba
starci sadajú
na sneh
deti ich zlizujú
nedočkavými rozpálenými jazykmi
a pod tým všetkým
strácame
(farby)