na další stranu
Ivan Štrpka
Z „Osamelých bežcov“
Opis boja
Ze šera kólni, temných jam a zabudnutých pivnic
vystupujú
prízrační, s ryšavými vlasmi vztyčenými hrozným šialenstvom,
s vycerenými čelustami, rinčiacou zbrojou svojou,
aby sa navždy zaznačili do kronik.
Velká vojna trvá.
Krvaví hrdlorezi
v októbrových tichých siedlách
bialolaktích ľudských bytostí
sú pozdlž hrdzavejú ich drótených plotov a zabíjajú
tých, čo ležia ticho skrvavení
pri severných stenách svojich bielých domov.
Prízračné vojsko
prenášá v mrazivom ostrom vzduchu
dlhé lesklé kopije vražedné,
až do zmodranie koncov prstov,
hlasne plieni v opustenej železničnej krajine.
Dopadol temný meč násilia
a na všetky strany jesene sa zajagali
striebrné prilby kruto bojujúcich vojskov.
Na tajných miestach krajiny chlapci desaťroční
ukrývajú pred zabitím nemé zvieratá
na svojích bielých samotách, zachvátení
ľútostivým brnením. To sa
pokyvuje na ich bezbranných chudých ramenách
a kvílí vo vetre.
Na chladných školských dvorech,
pri hrubých múrach,
s tichými rukami spustenými podlž bielých tiel,
s modrými štítkami svojej bezbranosti,
trpezliví,
neme odvrátení k viziám detstva,
v svojích plavovlasých hlavách
čakajú lesklé blesky zasahnutia kopíjami.
A v bielosti prvého sniehu
krvaví hrdlorezi zatúžili
po krátkom prímerí.
V ukrutnom mraze vražedného železa
im obelievajú vlasy.
To je čas prorokov. V plechových prílbách pramúdrosti
prechádzajú bojiskami a nastolujú
bielú Ĺudskú myšlienku.
Ja porazený, prostopvlasý
obrátený k múru
pláčem do kroník.
|
