|
na další stranu
Tomáš Repčiak
Krištáľová noc /1. časť/
Teraz je noc. Čierny krištáľ.
Na pohľad zamat, na chuť kovová.
Nič, iba noc. Pyšná.
Na hrdinov a na slová.
Som Eva,
Ešte pred pár dňami
Moje meno nikto nevedel.
Od mamy som ušla pred otcom.
Som sen.
Len ja a talent
A môj milý,
Čo večne hovorí mi engelchen.
A tak ho čakám.
Tridsaťtri nocí krištáľových
c-c-c-cikády sa so mnou hádajú,
tridsaťtrikrát zdá sa mi, že už prišiel,
tridsaťtrikrát padne na zem
hviezda.
Nebesá všetko vidia.
Aj mňa aj môjho milého,
Čo mi ho berú
Židia.
Ó, Tanenbaum, ó, Tanenbaum...
Žijeme slávne časy.
Otčina dospieva,
Prsia jej vytláčajú
Hranice blúzy,
Má chuť tancovať divoký valčík
s ostrým podpätkom,
razdvatri, razdvatri
robíme poriadok
a po všetkom
zastaneme v Ríme.
Žijeme razdvatri, tak nech si zavalčíme!
Spravím si ústa, oči, vlasy,
Aby som bola pripravená
Žena.
Si po mňa príde ten,
čo predtým. Vo mne nové svety,
sám hovorí mi svoje engelchen.
Ó, Tanenbaum, ó, Tanenbaum...
Snívam o prestretých stoloch,
O týždňoch v Stredomorí,
Čo bežia ledabolo,
O filmoch, pri ktorých plače moja mama.
Nežijem, aspoň snívam, ako sa má.
Naša dedina? Nepochopí, zatvára
Pred pravdami dvere,
Zapcháva si okná,
Ostrihá lúky, delí chodníčkom.
Rýchlo sa po mne zaprášili stopy.
Deti sa vrátia.
Kto k nám?
Si veľkomesto oťukávam malíčkom.
Zakrýva ma tieň
Človeka, čo ma volá engelchen.
Som ale Eva.
Rozhodne silné meno,
Vyháňa z rajských záhrad slabochov.
Nech idú!
Nech prsia našich túžob nedorastajú naplocho.
Počuješ? Národ spieva.
Ó, Tanenbaum, ó, Tanenbaum...
A keď má všetko zhorieť, nech,
Doba rozpálená spopolní svetlo,
Stepi, stony, stodoly.
Hviezdy - na polená!!!
Plameň nebolí.
To nie je láska,
Čo rozteká sa v prsiach ako blen.
Tridsaťtri nocí vo mne židák praská,
Blíži sa deň,
Keď budem navždy
Jeho engelchen.
Teraz je noc. Čierny krištáľ.
Priesvitné ráno príde bez slova.
Nič. Iba noc. Pyšná.
Vychádza prvá hviezda,
Mama Braunová.
Krištáľová noc /2. časť/
(Beethoven: Óda na radosť - refrén EU hymny)
La la la la lalalalal......
Alle Menschen werden Brüder,
Wo dein sanfter Flügel weilt.
Prešli sme mosty do bezbrehých krajín,
Vyhrali vlastné prehry, milý môj,
Čarostrelci, čo zbehli po Dunaji
Priniesli zlatý nepokoj.
Ulice rednú ako múdre vlasy,
Strach sa tasí,
Mraky rodia čiernych anjelov.
Spievajú sirény, počuješ, milý?
Maľujem čerta nabielo.
Aj Helena je všetkým ukradnutá,
Láska je pripravená
Na posledný úder.
Snúbenci, vymeňte si putá,
Zas Alle Menschen werden MEINE Brüder.
Národnosť? Zbytočná.
Priezvisko, meno? Hitlerova Eva.
Dôstojník, načo pásku cez belasé oči?
Veď sa nám rozvidnieva.
Tak to bude, vážení,
Stromy budú na pol žrde v zemi,
šípky lastovičiek ukazujú k juhu.
Argentína a milióny duší
Pôjdu s nami.
Apokalypsa nechá skanzeny
A prázdne mamy.
Na týchto rukách malo by spať dieťa,
Z týchto pŕs nemala tiecť krv.
O chvíľu bude obed, okolo stola
Všetci, tak ako prv!
Ešte ti pridám Hansi,
Greta, teraz mlč!
Nakoniec káva, Sacherova torta.
Pre súmrak uspávanka
La la lala, lala lala, lalalalalalala....
Však prišiel kŕč,
je blato na kohortách,
Posledný výstup svetového filmu.
Som vinná veľkou láskou,
Zvyknutá na rozkazy srdca,
Zabila som v sebe iných mužov.
Na konci odysey nie je veľa svedkov,
Sa opisujem rúžom, češem zlaté lokne.
Dnes plače nad Berlínom
A kdekto zmokne.
Použite púder.
Končí vek übermenschov, už každý werden Brüder.
Láme sa voda v krištáľovej váze,
Čakám a píšem o dedine v liste,
Že sa mám fajn, že víťazstvo je isté,
Či sliepky nosia, aká je nová vaňa.
Široké polia šteklia jarný vietor,
Zrno sa každé leto
K otcovým nohám skláňa.
Takých už nieto.
Poznám svoj krištáľový falzet,
Čo ma dusí.
Bojím sa, príde smrť
A po nej Rusi.
Vráť sa mi, milý môj.
Ťa čaká
i taká i taká,
Budem tvoj rabín smrti,
Zatancujeme s miliónmi
Nikto to nepochopí
Krása škrtí,
Krása jedinej Európy.
Okolo stola
Všetci, tak ako prv!
Ešte ti pridám Hansi,
Greta, teraz mlč!
Nakoniec káva, Sacherova torta.
Pre súmrak uspávanka...
A posledný úder,
Ich bin dein schwester,
Alle Menschen - Brüder.
La la lala, lala lala, lalalalalalala....
Všetko sa končí, Odyseuss kráľ,
Mlčíme, nezvýšili slová.
Nový svet staré hriechy pochoval.
Ostal nám bozk
A jedna noc. Večná, krištáľová.
BÁSNE Z DRUHEJ RUKY
...psovi klapli zuby naprázdno, deti zbadali cherubína,
je taký obyčajný deň....
Cesta je znamienko,
povrázok k obzoru,
cesta je z kamienkov
ikona v prachu.
Aj by som opáčil,
no neviem, na ktorú
a ty sa, chrobáčik,
o koniec strachuj!
Na ceste krúti sa pes,
zuby chcú za chvostíkom.
Za plotom šteká utláčaný bager,
sliepky sa neznášajú...
Ten deň sa volá dnes,
nikto ma neokríkol,
že potichu sa blížim
holou rukou k raju.
Opitý žeriav v diaľke napol rameno.
Len tvoje tričko ešte kričí červenou.
Voda má pitný režim,
kačka sa o vzduch potkne,
na brehu trávy šepkajú si mobily,
páľava blato pokrája.
celý svet beží
vo vlakovom okne
a ja som pánboh, na sekundu,
na krok od raja.
To nič sa nedá porovnávať s ničím,
keď tvoje tričko červenou
dnes kričí.
Beznádejne.
A bez bližších príčin.
Rýchlo sa obleč, kým
príde sen, divých nocí koniar.
Pod nohou kopečky
chrbáty svoje sklonia.
Cesta je pichľavá
a po čakaní vonia.
Kto v tebe ostáva?
Odišiel. Potom pôjdem von ja...
Na ulici stál muž
s bolesťou agátovou,
za klobúk takú nikto nedá si.
Bol bezvýznamný ako keď povieš - slovo
a bezvýsledný ako zápasy.
Podobný chvíľu na bronzovú sochu,
ktorú si ešte niekto pamätá.
Na prvý pohľad mramorový trochu,
na druhý rozstrieľaný ako ementál.
Hodiny stál tu, agáty ticho vädli,
že vtedy v očiach skrýval nebo muž,
v dlani vodu a v krku iba knedlík.
Na chvíľu obzrel som sa
a on tam nebol už.
Kamienok do čižmy
stále ti pripomína.
Cesta, kým skončíš mi,
aspoň ma unav!
Dušička na výťah
čaká a kamenina
omína. Zbaví ťa
zbytočných úľav.
Tak otvor okno,
v záclonách zatancujú víly,
svietnik už na ne žmurká po očku.
Je to už rok....nóó...čo
pri sebe sme žili
v krvavom zámočku.
Tak neboj sa,
otvor okná všetky
do sveta a si uvedom
tie slová, dychom písané do omietky -
odišli k susedom.
Už nepamätáš, dávno prach sa schoval
do kútov, čisto teraz pod nami.
Neskoro na to, aby sme ušli znova
rozkročenými dverami.
Tak otvor okno...
Mohli sme naboso
aj keby bolelo,
mohli sme za nosom,
kde nebo praská.
Ale my bývame
v srdiečku s hotelom,
so senom na slame.
Ticho! Spí láska...
Dedo
Keby si žil dedo, tak mi povieš,
kvôli čomu ozaj
palicu mám zlomiť.
Už ste s babkou spolu. Čo my?
Po tebe je mama,
ja som po mame.
Pre istotu doma trámy polámem.
Turista
Chcel som blbnúť z neba,
ani som sa nebál,
že mi z neho švihne
celkom načisto.
Mohol som byť v nebi
slušným turistom.
Dnes viem, že to nemá ceny,
potajomky z neba pašovať
ľuďom šťastie.
A som vyhostený,
nabudúce snáď...
Fakt
Nemusíš, fakt, pokojne však vrav mi
o tom ako vonku beží svet,
ako žijú lastovičky s bravmi
ako držím v ruke všetkých päť.
Nemusíš, fakt, stačí iba predstava
pri ktorej sa veľmi horko zaspáva.
Vrav mi slová, čo mi umrú na rukách
ako vánok, čo ma večer pofúka.
Prší
Až z mláky lietajú triesky,
dážďovky majú kruté mecheche
ako vo filme, ktorý je
strašne český.
Nervózny boží prst na streche.
Prší a do očí mi kvapká,
v dúhe sa stráca rosnička,
o chvíľu len žabka...
Načo
Načo sú ľahké rýmy,
ktoré postrácam?
Po nich vraj otvorí mi pani domáca,
naľahko krúti kľúčik
a preto sa dnes učím
s ľahkosťou rýmy
na panvici obracať.
A čo je ťažké, to nech bije z veží!
Viem, že to dlho
na srdiečku leží.
|
