na další stranu
Tomáš Repčiak
ROZPRÁVKY S KĽÚČOM
U nás všetko
odomyká kľúčik,
u nás všetko
kľúčik zatvára.
Trošku včielky,
striešky,
trúbky, poštára.
Rozprávka prvá:
Našiel včelu,
lepšie zaťal
zuby.
Preletíme
ponad Malú mláku
len tak, dedo...
Už viac nezdržiava
svoje dcéry
potiace sa soľou.
Našiel včelu.
Aj ho sladko bolí.
Bábovka je bodrá,
motýľ v saku,
Maruš spieva getbek.
Šašo mlčal,
keď ho dneska holili.
U nás všetko
pozná Ferencjožko
Púčik
Trošku striešky, trúbky,
trošku poštára.
Stredná rozprávka:
Rovnaká káva,
rovnaký čaj,
nie si tá pravá, nie som
Naj.
Na strechy nebo
vykladá nohy,
pasians,
mačky,
trasie dym.
Snehu je po pás
cudnej ženy.
Jablčné nechci.
Zabudni otca.
Lienka som,
dúšok
grogu a Slova.
Sedem ich bolo,
šťastné číslo.
Na strechách čaká
so zimným nebom
sedembodkové.
V metre hlasno
štiklo gaštan.
Pohodila
všedne
hlavou...
Na dlažbu padol
odomknutý
sníček.
Je trošku trúbka,
trošku poštovníček.
Ostatná rozprávka:
Koníček Hrbáč
na dostihoch
píska,
mlieko sa varí.
Para tlačí
psov,
pážatá trúbka,
honcov
ku vetvičkám.
Hrbáč sa skrýva
z kapcov
do kupcov,
potom ku kolískam
skloní
dve oči,
z ktorých prišlo
Zle.
Koníček Ohnivák,
keď Véročku
si stíska,
má mliečne zuby.
Viacej nepovie.
Tak zblízka.
U nás
všetko odomyká
kľúčik,
u nás všetko
kľúčik zatvára.
Trošku včielku,
striešku,
trúbku.
Po troške
poštára.
RINGIŠPÍL
Máme tu na tácke medené prstene.
V chóruši nemusí šliapať už na pedál
smrkavý miništrant, postáva zasnene
za stĺpom, v podstene. Fotky vraj nepredal.
Máme tu na tácke.
Svätené vo vode,
boľavé v kolene.
Nevesta bez tváre, máme tu na tácke
tri druhy zákuskov. Berte pán praktikant,
nenosí bocian len. Na vyšnom ringišpíl,
ten, čo pri vysviacke, čakal ťa za rohom
smrkavý miništrant.
Fotky vraj nepredal.
Fotky vraj založil.
Máme tu na tácke, odlož to koliesko,
čo si ho paličkou po ceste poháňaš
kdesi do matere. Bude ti otecko.
Nabok chod, nevidíš, ešte ju doráňaš,
braček ti zaplače.
Smrkavý miništrant,
ringlšpíl za pliecko.
CYKLOSTYLOVANÉ SLUNCE
Do nebe křičel
svatý Pepan,
„Kolikrát jsi člověkem,
tolikrát umřeš, vole!”
O půl třetí mu máma
do práce
přinesla
kopretinovou polévku,
ať ho prý pálí něco teplé.
U plotu rostl petrklíč
a stepovali mravenci
a brouci.
KOSTOLKA
V jednej dedine
mali aj kostol -
všetci by si oblízali prsty.
Farár nosil smútok,
prišiel z druhého konca
svojho nosa.
Potom mali kostol
bez farára.
Tak si nakreslili
nebo na zem,
zhrešili.
Po nociach pálili
nebovicu
z trniek a rajských
jabĺčok.
Farár ušiel
po vôni,
všetko vyzvonila
babka Kostolka.
NA ANTONA
Kde nie je život,
nie je ani čas.
Povedal ktosi zblízka.
Možno ja.
A na Antona
zabilo zatmenie
kopu ľudí.
Chodíte za
cudzím šťastím,
vravel som každej mačke
spoza otcovho plota.
|
