na další stranu
Dominik Želinský
I.
Noc
a na chodník svieti
a prší
v poloprázdnom autobuse
svietia zelenožlté svetlá
a odrazy v oknách
pri jednom
pive a dvadsiatich cigaretách
a nebolo o čom
štyri hodiny som mlčal
ja neviem o čom
bolo mi zle
od sedenia od hry
a od cigariet
od toho hlucha
rozmýšlal som či ma ohovára
alebo kto
alebo prečo
proste hovadiny
a na minútu presne som sa
zodvihol
/16,00
jak z hodiny
a odišiel som
z baru a z hry
mal som chuť
akurát tak liezť pod autami
II.
Radiator ma páli na lopatkách
a je ticho
v plus sedmičke
zase neni nič okrem
reportáže o zabudnutom
africkom kmeni
na ktorý neverím
alebo zabudnutom
amazonskom kmeni
s ktorým je to rovnako
a vlastne
neverím ani na krajiny
z ktorých pochádzajú
lebo som tam nikdy nebol
a nič som tam nevidel.
A hlavy vtákov
a psov
a tiav
a ľudí
nabodnuté na koloch sa zatial
týčia medzi rozhádzaným riadom
petflašami
a bordelom v mojej malej
súkromnej
kmeňovej základni
III.
Dneska zase napadalo
snehu
a zas napadne.
Mráz sa mi rýchlo zarýva do
prstov
zima je nanič
keď bude leto
bude sa dať zas sedieť
na lavičkách
tak tam budeme sedieť
a chlemtať studené pivo
/už za eurá
a to by ma zaujímalo jak
sa vyzbierame
keď už neni tá univerzálna
dvacka
no a tak tam
budeme sedieť
bude to prchavé
ale fajn.
Teraz je to nahovno
zima mráz a
aj tak sú všetci rozhádaní.
IV.
Práve včera som na to myslel
obzeral som sa v odraze skla
obchodného domu
toho pseudoteska čo mám
pri dome.
že rád by som
bol taký ten
zahĺbaný básik
vážny a nešťastný
a písal také tie básne
predpovedajúce
temné
také
a rád by som nenávidel
svoje básničky
vysmieval sa im a sebe
a tak som sa obzeral v
tom výklade
pred rožkami
a zoschnutým syrom
a umelými kvetmi
ale klamal by som
kebyže poviem
že mi odpovedal vlastný odraz
lebo ten držal hubu
no a tak som išiel domov
a bol smutný naďalej
|
