|
na další stranu
PAVOL JANÍK
SÚKROMNÝ STRIPTÍZ
(HRA V TROCH DEJSTVÁCH)
OSOBY:
Reimund Tichý, hlavná postava
ďalej
Irena, jeho žena
Roman, ich syn
Iveta, ich dcéra
ešte ďalej
Jaromír Bomba, jeho spolupracovník
najďalej
Kamila Miladová, ich susedka
Ďuro Puchor, jej hosť
Otto Lang, tiež jej hosť
Dej sa odohráva v duši Reimunda Tichého.
PRVÉ DEJSTVO
Večer - u Tichých.
(úvodná hudba, zvonec)
1. VÝSTUP
Tichý a Tichá.
TICHÁ. Čo je to, Reimund?
TICHÝ (sucho) Zvonec, Irena.
TICHÁ (slabikuje) Zvo-nec...?
TICHÝ. Áno. Práve som ho namontoval a vyskúšal. Je to malé prekvapenie.
TICHÁ. A ktoré je veľké?
TICHÝ. Správne. Vidno, že som ťa naučil logicky myslieť. Všetko má svoj dôvod.
TICHÁ. Aj zvonec?
TICHÝ. Iste. Dostaneme návštevu.
TICHÁ (hystericky) Návštevu? (pokojne) Prečo?
TICHÝ. Aby mal kto použiť náš novučičký zvonček, bez ktorého sme sa doteraz zaobišli - no - takých desať okov, ak sa nemýlim. A ja sa nemýlim. Nikdy. Zo zásady.
TICHÁ. Viem.
TICHÝ. Svet okolo nás sa dal dopohybu. Ani my nezostaneme bokom.
TICHÁ. To sa neskončí dobre. Zvonec. To je zlé znamenie. Načo je slušnému človeku zvonec?
TICHÝ. Aby počul, keď prichádza hosť.
TICHÁ. Zvonec potrebuje tá... Miladová z prvého poschodia, u nej sa striedajú mužské návštevy ako na bežiacom páse. Ale načo bude nám?
TICHÝ. Nebo sa, naše spoločenské styky sa nezvrhnú. U nás to bude inak. Pekne: odtiaľ - potiaľ. Všetko bude pripravené, riadené a zariadené. Tu máš lístok s inštrukciami. Pusť sa do práce.
TICHÁ. Vykonám. (odchádza)
TICHÝ (pohvizduje si, púšťa rádio).
(hlasitá rocková pesnička)
TICHÝ. Ale, no. (prepína rádio)
(vláčna, večerná náladová hudba)
TICHÝ. To je ono.
TICHÁ (prichádza) Vitajte u nás, pán Bomba...
TICHÝ. Ach, Irena! Zabudla si? Zvonec. Njprv sa ozve zvonec.
TICHÁ. Prepáč Reimund, ale som taká nesvoja. Nazdávala som sa, že už je tu.
TICHÝ. Upokoj sa. Veď o nič nejde. Je to samozrejmý akt - návšteva. Uvoľni sa a správaj sa prirodzene. Cíť sa ako doma.
TICHÁ. Však som doma.
TICHÝ. Tak nadobudni pocit panej domu.
TICHÁ. A čo ty?
TICHÝ. Ja som síce pán domu, to je pravda, napriek tomu dnes stojíš po mojom boku. Uvedom si to. Všeličo sa od dnešného dňa zmení. Nechaj sa prekvapiť.
TICHÁ. Vari ja... po tvojom boku... ty si pil.
TICHÝ. Pil som ja niekedy?
TICHÁ. Nie. Ty si nepil nikdy.
TICHÝ. Nikdy? Spomeň si!
TICHÁ. Už to mám. Na svadbe. Na našej svadbe si pil. Ale to je už pekných pár rokov.
TICHÝ. No vidíš. Odteraz to bude o niečo častejšie. A nebudem piť sám.
TICHÁ. S tým? S tým Bombom!? Má také nebezpečné meno.
TICHÝ. Nepreháňaj. Čo ťa pomene. Je spoľahlivý.Už dlhší čas prichádzame do styku. Pracovne. Svetaskúsený človek. Osamelý. Nepochybne sa ti zapáči.
TICHÁ. Osamelý?
TICHÝ. Na začiarok je pre nás najvhodnejší známy. Až keď si privykneme, pozveme aj nejaký manželský pár. Mám to starostlivo premyslené.
TICHÁ. Takže s ním budeš piť?
TICHÝ. Budem piť predovšetkým s tebou.
TICHÁ. Na svadbe si mi nariadil piť čaj namiesto koňaku... Neviem, ako to bypáli. Prišlo to tak náhle.
TICHÝ. Vtedy bola celkom odlišná situácia. Časy sa menia, bez kontaktov s okolitým svetom sa jednoducho nepohneme z miesta.
TICHÁ. Ako myslíš.
TICHÝ. Včera som ti prikázal kúpiť cigarety.
TICHÁ. Kúpila som škatuľku Karameliek. Je tam namaľovaná ťava.
TICHÝ. Nemýliš sa?
TICHÁ. Zviera s hrbom - to je predsa ťava, nie?
TICHÝ. Hej. Len či to, čo si kúpila, sú cigarety?!
TICHÁ. Psst. Ešte vyzradíš pred deťmi existenciu toho škodlivého svonstva a sme v háji.
TICHÝ. Ako hovoríš, Irenka? Byberaj slová! Si dáma.
TICHÁ. Som. Chcela som povedať, že sa tým od základu naruší náš výchovný poriadok.
TICHÝ. Správne. Ukryla si ich dostatočne?
TICHÁ. Sú na skrini.
TICHÝ. Výborne.
TICHÁ. Reimund?
TICHÝ. Prosím.
TICHÁ. A to aj my budeme fajčiť?
TICHÝ. Božechráň. Je to len rezerva. Pre hosťa. A ostatné veci, čo som ti zveril?
TICHÁ. Všetko je pripravené. Môžeme začať.
TICHÝ. Chýba hosť.
TICHÁ. Hosťa si mal zabezpečiť ty.
TICHÝ. Prirodzene, to nie je tvoja chyba. - Žiaľ. Už tu mal byť. Čo sa dá rabiť?
TICHÁ. Vyskúšaj zvonec. Či funguje.
TICHÝ. Máš pravdu. Istota je istota. (odchádza)
(šramot v predsiani, zaškrípanie dverí, zvonec)
TICHÝ (vracia sa). Zvonec je v poriadku. Zlyhalo niečo iné.
TICHÁ. Organizácia.
TICHÝ. Čo si to dovoľuješ, Irena?!
TICHÁ. Prepáč. Zlyhal hosť.
TICHÝ. Neurážaj ho ešte pred príchodom. Trocha si posunieme naspäť hodinky. Aby sa necítil trápne, že mešká.
TICHÁ. Podľa toho, koľko je teraz hodín, by mali deti bdieť.
TICHÝ. Dobrá pripomienka. Zobuď ich, prosím ťa!
TICHÁ (odchádza). Vykonám.
2. VÝSTUP
Tichý, Tichá, Roman a Iveta.
TICHÝ (roztvára noviny. ticho si pohvizduje).
TICHÁ (prichádza spolu s deťmi). Tu sme.
TICHÝ (skladá noviny).
IVETA. Už je ráno?
TICHÁ. Je, či nie je?
TICHÝ. Ale prosím ťa! Si ako to päťročné dieťa.
TICHÁ. Ja sa len spytujem na tvoj názor.
TICHÝ. Nie. Nie je ráno.
ROMAM. Noc. Pravda je noc.
TICHÝ. Romanko! Koľko je hodín?
ROMAN. Je večer.
TICHÝ. Správne. Bystrý chlapec! Na deväť rokov až priveľmi vyspelý.
IVETA. Budeme počúvať rozprávku?
TICHÁ. Mohli by sme, nie?
TICHÝ. Ako by som vám to vysvetlil? Je večer. Ale nie taký... na aký sme zvyknutí. Je to mimoriadny večer. Navrhujem, aby ste sa správali ako vždy podľa mojich rád. Predídeme zbytočným nedorozumeniam.
OSTATNÍ (zborovo). Áno.
TICHÁ. Môžem vyšívať?
TICHÝ. Nie je to zlá myšlienka. Je to činnosť dôstojná ženy tvojho postavenia. Vyšívaj, drahá.
TICHÁ. Ďakujem.
TICHÝ. Nie je začo. Sadni si do toho druhého kresla.
TICHÁ. Takto si to predstavuješ?
TICHÝ. Hej. Dobre. Vyrovnaj sa trocha. Roman, ty si sadni... ku klavíru. To bude pôsobivé.
ROMAN. Aj noty?
TICHÝ. Áno, noty sú dôležité.
ROMAN. Čo by si si želal?
TICHÝ. Tú poslednú etudu.
TICHÁ. Také pazvuky nie.
TICHÝ. Nie každý rozumie hudobným náležitostiam a doceňuje význan technicky náročných cvičení.
ROMAN. Takže Let komára?
TICHÝ. Áno.
ROMAN. Ale mechanika. Ešte stále je v opravovni.
TICHÝ. Aj mňa to vážne znepokojuje.
ROMAN. Mám sa dotýkať klávesov?
TICHÝ. Nie. Vieš predsa, že sa tým ničia súčiastky vo vnútri nástroja. Som toho názoru, že je to tiež otázka úcty k hudbe. Kde prestáva úcta, tam prestáva všetko.
ROMAN. Chápem, otecko.
TICHÝ. Si nevšedne chápavý. Hraj!
IVETA. A ja môžem ísť spať?
TICHÝ. Ivetka! Sadneš si na malú stoličku a budeš čítať noviny...
IVETA. Ja ešte neviem čítať!
TICHÝ. S tebou sú neprestajne ťažkosti. Pzrieš si obrázkovú publikáciu. (podáva jej z knižnice farebnú knihu)
IVETA. Jéj! Ďakujem.
TICHÝ. Fajn. To by sme mali.
TICHÁ. Ticho. Aké krásne ticho.
IVETA. Treba mi cikať!
TICHÝ. Ticho! Vydrž chvíľu. Už viem, ako naložiť s tým tichom. Zaspomíname si na na našich drahých zosnulých. Seďte, len seďte. Spomeňme si na nich celkom neformálne. Pri práci. (pauza) To by sme mali. Mne už zišli na um aj živí. Ivetka! Môžeš ísť.
IVETA (odchádza).
TICHÁ. Som šťastná, naozaj šťastná.
TICHÝ. Nebuď sentimentálna. Sme dobrá, usporiadaná rodina. Tak som to zariadil.
(spráchnutie)
IVETA (prichádza). Už sóóm.
TICHÝ. Mohla by si nám spestriť čakanie prednesom veršov.
TICHÁ. Ja?
TICHÝ. Ivetka.
IVETA. V teplom slnci marcovom prebudil sa jeden strom. Zakyvotal vetvičkami. vitajteže, starí známi, poďte púčky na konár. Už je jar, už je jar.
TICHÝ. Výborne. Bez chyby.
(zvonec)
TICHÁ. Preboha!
ROMAN. Hurá!
IVETA. Horí?
TICHÝ. Ticho! Zachovajte pokoj a rozvahu. Nadišla veľká chvíľa. Venujte sa svojím úlohám. (odchádza)
(nezrozumiteľný hovor z predizby)
TICHÝ Len zachovajte pokoj.
TICHÁ. Stalo sa niečo?
TICHÝ. Nie, práveže sa nič nestalo. (nenápadne berie zo skrine cigarety - groteskná pohybová etuda - a odchádza)
TICHÁ. Na raňajky pripravím puding.
IVETA. Bude sa mi snívať o pudingu.
TICHÁ. O ťave, nie?
IVETA. Čo je to oťava?
TICHÁ. Nie oťava, ale ťava.
TICHÝ (prichádza). Ako to hovoríš pred deťmi o pani Miladovej?!
TICHÁ. Nie o nej hovorím. Mám na mysli... Ježišmária, načisto som zmätená.
TICHÝ. Si. Kamila Miladová je nadovšetko príjemná susedka. Bol by som rád, keby ste si to osvojili ako náš spoločný názor.
OSTATNÍ (zborovo). Áno.
TICHÁ. Čo chcela?
TICHÝ. Práve to čo si mala mysli...
ROMAN. Ťavu?
IVETA. Nie ťavu, puding.
TICHÝ. Čas pokročil...
TICHÁ. Posuňme si dozadu hodinky a zbavíme sa starosti.
TICHÝ. Nie. Uložíme deti spať. To sa nedá donekonečna si zakrývať oči. Teraz si už čestne priznajme, že je toľko hodín, koľko ukazujú naše hodinky. Vzhľadom na mimoriadne okolnosti, najmä s prihliadnutím na to, že dnes večer si líhate už po druhý raz len stručne pripomeniem obsah rozprávky, ktorú ste si pred krátkym časom vypočuli celú. Dievčatko informuje vlka o cieli svojej cesty. Vlk prehltne babičku a i chvíľu i vnučku. Horár dravca usmtrí a spomínané osoby zachráni pred úplným strávením. Dobrú noc!
DETI (odchádzajú). Dobrú noc!
TICHÁ. Dobrú noc!
TICHÝ. Irenka, kam sa zberáš?
TICHÁ. Tvoje želanie Dobrú noc! som pochopila ako taktnú výzvu.
TICHÝ. Koniec-koncov, súhlasím. Prijatie a návštevu vykonám samostatne. Zbavím sa tak obávaných povinností: zoznamovania, usmerňovania viacčlennej rozpravy a podobne.
TICHÁ. Čo vlastne chcela...
TICHÝ. Tá?
TICHÁ. Tá. Čo chcela?
TICHÝ. Cigarety.
TICHÁ. A ty si jej ich, pravdaže, dal. Našu rezervu.
TICHÝ. A čo som urobiť? Zhoršovať susedské vzťahy?
TICHÁ. Susedské vzťahy... So ženskou, čo vedie neusporidaný život.
TICHÝ. Irenka, ale choď...
TICHÁ (odchádza). Dobrú noc.
3. VÝSTUP
Tichý a Bomba.
(zvonec)
TICHÝ (odkladá noviny. vstáva z presla a odchádza do predsiene).
(nezrozumiteľný hovor z predizby, hlasitý lomoz - niečo spadlo a rozbilo sa)
BOMBA (prichádza). Veľmi ma to mrzí, pán kolega.
TICHÝ (prichádza). Mňa. Mňa to mrzí. Som veľmi rád, že ste prijali naše pozvanie. Nič si z toho nerobte. Bola to bezcenná vázička.
BOMBA. Však to bol čínsky porcelán.
TICHÝ. Kdeže! Alebo žeby! Pochybujem. Bolo to dedičstvo po tete Amálii. To bola celá ona. Falošné zuby, nepravá čínska váza. To sa stáva aj v dobrých rodinách.
BOMBA. Máte to tu pekné! Páči sa mi u vás.
TICHÝ. Sme skromní ľudia. Byt zostal po nebohom strýkovi Jozefovi. Nebol oň záujem. Chápete, je priveľmi náročný na udržiavanie a to dnes nikomu nevyhovuje.
BOMBA. Ó, to ja by som ho využil. A ako!
TICHÝ. Žiaľ, nie je voľný. Musím Vás sklamať.
BOMBA. Iste. To bol len povzdych človeka s rušným spoločenským životom.
TICHÝ. Nemyslite si, že tu nebýva živo. Chovajú sa tu, totiž vychovávajú dve deti. A to nie zanedbateľné. Potrebujú priestor pre zdravý vývoj.
BOMBA. Samozrejme.
TICHÝ. Nech sa páči. Sadnite si.
BOMBA. A milostivá pani?
TICHÝ. Irenka?
4. VÝSTUP
Tichá a predošlí.
TICHÁ. (prichádza). Prosím? Volal si ma, drahý?
TICHÝ. S dovolením, môj priateľ...
TICHÁ. Tušila som.
TICHÝ. Moja manželka.
BOMBA. Vlastná? Hneď som si to myslel. Podobáte sa...
TICHÁ, BOMBA. Teší ma.
BOMBA. Som rád, drahý kolega.
TICHÝ. Drahý?!
BOMBA. Nevysvetľujte si to zle.
TICHÁ. Dáte si kávu?
BOMBA. Ak smiem poprosiť. Obdovujem vás, pani. Cítil som vašu prítomnosť vo všetkej kráse a usporiadanosti vášho príbytku...
TICHÝ. Nemali by ste ľahkomyseľne prehliadať môj rozhodujúci podiel na poriadku a celkových výsledkoch dosiahnutých v našej domácnosti. Irenka, buď taká láskavá a priprav tú kávu.
TICHÁ (odchádza). Okamih, prosím.
5. VÝSTUP
Tichý a Bomba.
TICHÝ. Nebude vám prekážať hudba?
BOMBA. Zbožňujem ju!
TICHÝ. Ako vyrovnaný a istý muž som zámerne nespozoroval dvojzmyselnosť vašej odpovede.
BOMBA. Nerozumiem.
TICHÝ. Nechajme to. Trocha hudby? (zapína rádio)
(hlasitá rocková pesnička)
BOMBA. Úžasné. Držíte ktok s dobou.
TICHÝ. Ale, no. (prelaďuje na inú stanicu)
(večerná náladová melódia)
BOMBA. Senzi, fakt. Super, Keď som bol...
TICHÝ (skáče mu do reči). Goya! (ukazuje na obraz)
BOMBA (prizerá sa zbližša). Neuveriteľné! On vás fotografoval na svadbe?
TICHÝ. Totiž. Tu. (ukazuje na iné miesto)
BOMBA. Ach tak. Skvelé!
TICHÝ. Tento človek vniesol do storočí zmätok a dejiny umenia zmenil na nezmysel. Páči sa vám?
BOMBA. Majstrovské dielo. Ináč ako vravíte: zmätok a nezmysel.
TICHÝ. Nemám na mysli tvorivý neporiadok, ale veľkosť jeho ducha.
BOMBA. Áno, vo sfére duchov pretrvávajú určité nejasnosti, ale problémov ubúda už aj v tejto oblasti.
TICHÝ. Chcel som vyzdvihnúť...
BOMBA. Pomôžem vám.
TICHÝ. Umelecký prínos.
BOMBA. Umelecký prínos samozrejme nie...
TICHÝ. Umelecký prínos áno.
BOMBA. Áno, áno.
TICHÝ. Ten je nesporný.
BOMBA. Áno. Nesporný. Majstrovské dielo.
TICHÝ. Reprodukcia. Žiaľ, len reprodukcia.
BOMBA. Lenže ako živá...
6. VÝSTUP
Tichá a predošlí.
TICHÁ. (prichádza). Káva, nech sa páči!
BOMBA. Tá vôňa!
TICHÝ. Nevidí sa vám to byť trocha nevhodné?
BOMBA. Čo máte na mysli?
TICHÝ. Tú vôňu.
BOMBA. Naopak, je božská. Tá vôňa.
TICHÝ. Prepáčte, ale nezdá sa vám to vaše vzdychanie priveľmi intímne?!
BOMBA. Ja svoje city netajím. Rozvoniava naozaj opojne. Káva, samozrejme.
TICHÝ. Len aby.
BOMBA. Krásny podnos. Dovolíte? Zahryznem do neho.
TICHÝ. Poslúžte si. Ako doma. - Striebro. Zaručenene pravé. Má to aj historickú a zberateľskú cenu.
BOMBA. Nádherný kúsok.
TICHÁ. Dedičstvo púo strýkovi Jozefovi. Vďačíme mu za veľa.
BOMBA. Ani je tak jemu, ako jeho skonu, všakže?
TICHÝ. Dáte si koňak alebo whisky?
TICHÁ, BOMBA (zborovo). Koňak.
TICHÝ. Správne. Rozhodnosť som si vždy cenil.
BOMBA. Vedieť si vybrať je základ, na ktorom sa dá stavať.
TICHÁ. Najlepšie je súhlasiť.
BOMBA. S tým treba bezvýhradne súhlasiť.
TICHÝ. Áno bezvýhradne súhlasiť je vrchol.
BOMBA. Plne s vami súhlasím. Neprekonateľný vrchol. Ďalej sa už prosto nedá ísť. Ďalej už nič nie je. Cigaretu? (odrazu vyťahuje škatuľku cigariet)
TICHÁ. Panebože, ja som to tušila.
TICHÝ. Irenka, rozvahu. Vy si pokojne zapáľte, pán kolega. My ďakujeme.
BOMBA (zapaľuje si cigaretu a nahlas fúka dym). Stalo sa vám niečo, milostivá pani?
TICHÁ (záchvat kašľa).
TICHÝ (jej). Spamätaj sa, ty koza sprostá! (jemu) O nič nejdem pán kolega. To je maličkosť.
BOMBA (fúka dym). Nemá tuberkulózu?
TICHÝ. Kedy si bola naposledy na röntgene?
TICHÁ (premáha kašeľ). Neviem. Nemapatám sa. Bolo to dávno. V pondelok zájdem k lekárke.
BOMBA. Len aby už nebolo neskoro.
TICHÝ. Vzmuž sa!
TICHÁ (odkašle si). Závidím vám. To fajčenie. Je v tom toľko mužnosti.
TICHÝ. Ovládni sa.
BOMBA. Nechajte ju. Aspoň sa dozviete, čo v nej je.
TICHÝ (skáče mu do reči). O tom ja nechcem nič vedieť. Ja už mám všetkého dosť.
TICHÁ. Áno, nemôžeme sa sťažovať na nedostatok ničoho. Všetkého máme dosť.
TICHÝ. Sťažovať - to sa naozaj nemôžeme. Kam by sme prišli, keby sa kde-kto sústavne na niečo sťažoval? Takýmto pokusom treba zabrániť hneď v zárodku.
BOMBA (s cigaretou v ústach). Pokiaľ ide o mňa, ja vám verím. Mňa o ton netreba presviedčať. Ale sú tu aj iní.
TICHÝ. Nehovorte o tom nikomu. Viete, akí sú dnes ľudia.
BOMBA (nahlas fúka dym). To teda viem.
TICHÁ. Budú nám závidieť.
BOMBA. Nebojte sa. Ani slovo. Ani šéfovi. Všetko popriem, ak to bude potrebné. Aj to, že sme sa tu dnes zišli. Dával som si pozor. Nik ma nesledoval.
TICHÁ. To je dobrý správa. A je to od vás mimoriadne šľachetné.
BOMBA. Že ma nikto nesledoval?
TICHÝ. Nie, asi to druhé, však drahá?
TICHÁ. Isteže, druhé. Vy nemáte nijaké rodinné záväzky. Vy si to môžete dovoliť. Tie druhé.
TICHÝ. Je to vaša súkromná vec. Nikoho do toho nič nie je.
BOMBA. Ani vás.
TICHÁ. My - myslím, že môžem hovoriť za nás oboch - vám nič nezazlievame. Naopak sme radi, že ste prijali naše pozvanie.
BOMBA. To ja som rád, že ma konečne niekto pozval. Viete, bez pozvania je to zväčša trápne. Niekedy dokonca domáci už spia.
TICHÝ. Aj my sa vám musíme priznať.
BOMBA (ďalšia cigareta). Zostane to medzi nami. Budem mlčať ako hrob.
TICHÁ. Ste prvá...
BOMBA. Azda prvý...
TICHÁ. Prvá...
BOMBA. Určite sa mýlite. Veď sa na mňa pozrite. (vstane a začína si rozopínať nohavice)
TICHÁ. Prvá...
TICHÝ. Skutočne ste naša prvá návšteva.
TICHÁ. Na tom sa nedá nič zmeniť. Ste prvá...
TICHÝ. Prisahám, že vraví pravdu.
BOMBA (upokojí sa, zapína si nohavice a sadá si). Žasnem, ako vám to klape. Kto vie, ten vie; kto nie, nech drie.
TICHÝ. To je od vás? To ste vymysleli?
BOMBA. Ále, za dlhých zimných večerov. keď som bol...
TICHÁ. Sám. Opustený. V cudzom svete.
BOMBA. Ako to viete, milostivá pani?
TICHÝ. No, no, upokte sa, vy dvaja. Máme toho ešte pred sebou priveľa.
BOMBA. Priveľa a nadlho.
TICHÁ. A nadlho...
BOMBA. Máte pravdu, na zdravie! (dvíha pohár)
TICHÝ. Na šťastie a radosť a...
TICHÁ. Na zdravie!
VŠETCI (pripíjajú si).
(zvonivé štrganie)
TICHÁ (vypije pohár na jeden dúšok a razom spitá hrdelným hlasom zanôti). V Hodonínééé!
BOMBA. Skvelý nápoj. Príma. Senzi, fakt, Super. Keď som bol...
TICHÝ. Ujde to.
TICHÁ (bľaboce). Nie je najhorší. Nalej ešte! (spieva) Hrom ti do matere, naléééj!
TICHÝ (nalieva). Nech sa páči.
BOMBA (vyfúkne dym a krčí prázdnu škatuľku). Fíha. To bola posledná cigareta. Tuším som to dnes trochu prehnal. S tým fajčením.
TICHÁ. Vypime si.
VŠETCI (pripíjajú si).
(zvonivé štrnganie)
TICHÁ (vyleje do seba obsah pohára a spieva). V hodoninééé!
TICHÝ. To je maličkosť, pán kolega. Hneď vám skočím pre cigarety.
BOMBA. Už je neskoro. Obchody sú zavreté.
TICHÁ. Nalej ešte! (spieva) Hrom ti do matere, naléééj!
TICHÝ (nalieva). Prosím.
BOMBA. Musím sa zaobísť bez tabaku.
VŠETCI (pripíjajú si).
(zvonivé štrganie)
TICHÁ (prevráti so seba pohár, nezrozumiteľne bľaboce, posediačky zaspáva, mierne odfukuje a pochrapkáva, zavše zo spánku čosi zamrmle).
TICHÝ. Naozaj to pre mňa nič nie je. Zájdem vám po fajčivo k susedke.
TICHÁ (niečo bľaboce).
BOMBA. Už sa to vážne nehodí. Je pokročilá hodina. Všetci sllušní ľudia už spia. Nie sme v Las Vegas. Bohužiaľ.
TICHÝ. Nerobte si starosti. Susedka je trocha výstredná. Život sa u nej o tomto čase iba začína.
BOMBA. Poviem vám, to sú dnes ľudia.
TICHÝ. Škoda reči. Veď viete, ako to chodí...
BOMBA. Dačo som počul, keď som bol...
TICHÝ. Čo vám budem hovoriť... Neverili by ste vlastným očiam.
BOMBA. Nevravte, teda vravte. Už ste u nej niekedy boli?
TICHÝ. No, takto neskoro už zvyčajne nocujeme. Alebo si v posteli s tu prítomnou... čítame.
BOMBA. Zaujímavé, pokračujte.
TICHÝ. Ale aj uveriť vlastným ušiam je neraz dosť ťažké.
BOMBA. Nedajte sa rušiť.
TICHÝ. Skrátka, schádza sa tam spoločnosť - ako v Monte Carlo.
BOMBA. A čo jej manžel.
TICHÝ. Boháč. Po smrti.
BOMBA. Boháč po smrti?
TICHÝ. Boháč bol pred smrťou, teraz je po smrti.
BOMBA. Skvelé. Totiž chudák. Čo sa mu prihodilo?
TICHÝ. Prepil si pečeň, neskôr aj mozog. Alebo naopak? A potom ho zrazilo auto. Nešťastná náhoda.
BOMBA. Smutné. To sa boháčom občas stáva. Ale majetok... Neprepil všetko. Takto... Nestihol. Zvýšilo dačo.
TICHÝ. To teda hej. Byt plný...
BOMBA. Psst.
TICHÝ. Však to poznáte.
BOMBA. Z počutia, keď som bol... Ale rád by som to skúsil na vlastnej koži.
TICHÝ. Nuž, kto by nie?
BOMBA. Inak slobodná?
TICHÝ. Vdova.
BOMBA. Ale inak slobodná...?
TICHÝ. Veľmi slobodná.
BOMBA. Veľmi dobre. Príma. Senzi, fakt, Super. V tom prípade nemám nič proti tomu, aby ste tam zašli. Pozrieť sa, Na tie cigarety.
TICHÁ (dačo bľaboce).
TICHÝ. Ospravedlňte ma na chvíľu, prosím. Manželka vás zatiaľ zabaví. (odchádza)
TICHÁ (na chvíľu sa zo spánku rozbľaboce).
DRUHÉ DEJSTVO
Noc - u Miladovej.
(plazivá hudba, zvonec)
1. VÝSTUP
Miladová a Tichý.
MILADOVÁ (prichádza nahá). Áno, už idem. Hneď to bude. (potáca sa, usiluje sa tancovať a pospevuje si spolu s plazivou hudbou, nesie si so sebou nejaké časti odebu, iné nachádza porozhadzované na rozličných miestach a postupne sa oblieka - opačný striptíz - keď je kompletne oblečená, otvára vchodové dvere). Á to ste vy. Reimund! No to je skvelé! Idete ako na zavolanie. Nech sa páči! Mám tu menšiu spoločnosť.
TICHÝ. Nehnevajte sa, pani Miladová! Nerád vás vyrušujem, ale...
MILADOVÁ. Nechajte si tie rečičky a poďte dnu.
2. VÝSTUP
Lang, Puchor a predošlí.
MILADOVÁ. Páni, čerti priniesli tohto báječného muža. Je to môj úžasný sused pán Reimund Tichý.
TICHÝ. Dobrý večer, vážení!
MILADOVÁ. No len poďte, poďte, čo stojíte... Dovolíš, Otík, zoznámim ťa.
LANG (jej). Nehovor mi Otík, ty ťava! (jemu) Otto Lang. (jej) Tuším sa ochladilo. Odrazu si voľajaká naobliekané. Je ti zima?
TICHÝ (jemu). Tichý! Je to pre mňa veľká česť.
PUCHOR. Css...
TICHÝ. Dočítal som sa dnes v periodickej tlači, pán Lang, že...
LANG. To nestojí za zmienku.
PUCHOR. Ja som obyčajný človek. Ďuro Puchor. Stačí?
TICHÝ. Tak to ma teší dvojnásobne.
LANG. Vy ste veľmi chytrý, pane. Ja vám to môžem povedať.
TICHÝ. Vy určite.
PUCHOR. Nemusíte sa báť. Sme tu medzi svojimi.
LANG. Nebuďte takí oficiálni. Potykajme si (podáva mu pohár)
PUCHOR. Zaspievame si?
VŠETCI (pripíjajú si).
(štrngutie)
TICHÝ. Čo sa mňa týka, ja som bežný daňový...
PUCHOR. Podvodník... Nie - poplatník.
TICHÝ. Áno, z mojich daní platia celú štátnu sprácu.
LANG. Celú? Z tvojich?
PUCHOR. Kto by to naňho povedal.
MILADOVÝ. Nebuďte nesvoj. Sadnite si.
TICHÝ. Milostivá pani...
MIDADOVÁ. Ale Reimund. To je od vás veľmi milé, že ste ma prišli pozrieť. Čakala som na to osem rokov. Už som prestávala dúfať.
TICHÝ. Viete, prišiel som kvôli... (naťahuje sa za cigaretami na stolíku)
MILADOVÁ. Zapálite si?
TICHÝ. Ďakujem, nefajčím.
MILADOVÁ. Chceli ste mi niečo...?
TICHÝ. No...
MILADOVÁ. Ja viem. Na všetko potrebujete zdôvodnenie. Vy ste ako môj nebohý manžel.
(zvonivé chvenie lustra)
TICHÝ. Trasie sa vám krištáľový luster.
LANG. Bliká.
PUCHOR. To bude búrka!
MILADOVÁ. Nie, to je môj manžel.
(luster)
MILADOVÁ. Si tu?
(luster)
TICHÝ. To nie je možné.
PUCHOR. Ja som to tušil.
LANG. Fantastické, to som ešte nevidel ani nezažil. A ja som už zažil všeličo.
PUCHOR. Koľko je hodín?
TICHÝ. Zachovajte pokoj. Preberieme si to v neformálnej diskusii. Ja budem predseda.
MILADOVÁ. Reimund, ste úžašný, ale to je len môj nebohý manžel.
(luster)
TICHÝ. Čo tu chce?
MILADOVÁ. Neberte to tak.
LANG (pije). Je niečo medzi nebom a zemou, pán Tichý.
TICHÝ. Čo tu robí? Platí vodné a stočné? Je pruhlásený na domovej správe?
PUCHOR. Je to duch a basta. Nepoužíva kúpeľňu ani oné.
MILADOVÁ. Môj manžel nám chce len niečo povedať.
(luster)
PUCHOR. Ja sa poondím. Otto, kukaj na to...
MILADOVÁ. Ďurko, neruš ho.
PUCHOR. Drž hubu.
MILADOVÁ. Takto sa zhováraš s dámou?
PUCHOR. S dámou nie, s tebou.
MILADOVÁ. Počuli ste, páni? Povedal, že nie som dáma, hovädo!
(luster)
TICHÝ. Dobre by rozdať nejaké lístky. Každý napíše svoje otázky do dialógu s nebožtíkom a ja to budem celé riadiť.
MILADOVÁ. Ja som za.
LANG. Mňa by zaujímalo, dáma a páni...
TICHÝ. Len nijaké výstrednosti. Ešte nevieme, na čom sme.
PUCHOR. Jemu šibe.
MILADOVÁ. Ďuro, nerob problémy.
PUCHOR. Zaspievame si?
LANG. Môžem aj ja?
TICHÝ. Čakám na otázky pre nebožtíka!
MILADOVÁ. Už sa pýtali, nie?
(luster)
MILADOVÁ. Zdá sa, že súhlasí.
TICHÝ. Ale s čím?
PUCHOR. Na tom predsa nezáleží. Hlavne, že nie je proti.
LANG. Ja nehovorím ani tak ani tak, ale na moje slová dôjde.
TICHÝ. A ona?
MILADOVÁ. Ja som sa pýtala.
TICHÝ. Čo?
MILADOVÁ. Odpovedať má môj nebohý manžel?
(luster naliehavo zabliká a zhasne)
MILADOVÁ. Hurá!
LANG. Už to nemohol počúvať.
PUCHOR. Kde máš žiarovku, Kamila?
MILADOVÁ. Tu.
PUCHOR. Aha.
MILADOVÁ. Au.
(ohlušujúci rachot, niečo poriadne spadlo)
MILADOVÁ. Ďurko! Žiješ?
PUCHOR. Neviem.
MILADOVÁ. To bola moja.
TICHÝ. Naozaj?
LANG. Iste.
PUCHOR. Čo ty o tom môžeš vedieť?
LANG. Svoje.
(ďalší lomoz - odrazu nastáva svetlo)
PUCHOR: A jeto.
TICHÝ. Ja vidím.
MILADOVÁ (tlieska). Ďuro Puchor je muž činu.
LANG. Hovorí sa mužčina.
TICHÝ. Pre dnešok by to hádam stačilo. Prišiel som iba kvôli... (naťahuje sa za cigaretami na stolíku)
MILADOVÁ. Chcete si zapáliť, Reimund? Otík, podaj sem tie cigarety.
LANG. Nehovor mi Otík, ty ťava.
TICHÝ. Nevohorte mu Otík, vy ťava!
PUCHOR. Jemu šibe.
MILADOVÁ. Dobre, dobre, Ďuro, už sme to počuli. Reimund, ste tu jediný muž.
PUCHOR, LANG (zborovo). No dovoľ! Tu sa končí všetko.
TICHÝ. Ako pre koho.
MILADOVÁ. Správne.
TICHÝ. Navrhujem, páni...
LANG. Pokiaľ ide i mňa, ja nie som proti. Nikdy.
PUCHOR. V tom prípade som aj ja jednohlasne za.
TICHÝ. Chcel som navrhnúť, aby sme sa orzlúčili.
PUCHOR, LANG (zborovo). Rozlúčili?
TICHÝ. Najvyšší čas.
LANG. To si si mohol odpustiť.
MILADOVÁ. Ale ja by som mu to neodpustila.
PUCHOR, LANG. No teda... (odchádzajú)
(zabuchnutie dverí)
TICHÝ. Čo je s tými dverami?
MILADOVÁ. To bude asi prievan.
TICHÝ. Čo teraz?
MILADOVÁ. To závisí od vás.
TICHÝ. A vy?
MILADOVÁ. Čože už ja. Ja som vždy za. Veď viete - čo si počne osamelá žena. Večne sama.
TICHÝ. O tom náhodou dačo viem.
MILADOVÁ. Tak si to nechajte pre seba. (rozopína sa, počas nasledujúceho dialógu sa postupne vyzlečie donaha)
TICHÝ. Čo to má znamenať? Chcel som iba... Kde sú cigarety?
MILADOVÁ. Môžem vás ponúknuť? (podáva mu ich)
TICHÝ. Ďakujem, nefajčím, ale zoberiem si celú škatuľku... (náhlivo si ju strčí do vrecka)
MILADOVÁ. Škatuľku?
TICHÝ. S ťavou.
MILADOVÁ. S obrázkom ťavy.
MILADOVÁ. Nevedela som, že sa zaujímate io výtvarné umenie.
TICHÝ. Ani ja. Na dobré obrazy nemám a zlé mi netreba.
MILADOVÁ. Práve tak ako dobré.
TICHÝ. Niet nad kvalitnú reprodukciu.
MILADOVÁ. Obraz by mal predovšetkým niečo povedať.
TICHÝ. Komu?
MILADOVÁ. Nie komu, ale čo.
TICHÝ. Alečo!
MILADOVÁ. Časom zistíte, že zmysel majú iba zmyselné obray.
TICHÝ. Ako sa to vezme.
MILADOVÁ. Takto. (položí si jeho ruku na svoje obnažené prsia)
TICHÝ. Kamila! Čo to robíre? Strašne vám bije srdce. Naozaj už musím ísť. Mám už, čo som chcel.
MILADOVÁ. Viem. Nehovorme o tom. Tak je to krajšie.
TICHÝ. Áno, ale keď...
MILADOVÁ. Čoho sa bojíte, Reimund?
TICHÝ. To sa vám bojím aj povedať.
MILADOVÁ. Len do toho...
TICHÝ. Mám už, čo som chcel!
MILADOVÁ. Tak rýchlo?
TICHÝ. Vám sa to zdá rýchlo?
MILADOVÁ. Vám nie?
TICHÝ. To je vec názoru.
MILADOVÁ. Iste. Podľa mňa to nestálo za námahu.
TICHÝ. Asi máte pravdu. (vyberá z vrecka cigaretovú škatuľku a prezerá si ju) V škatuľke toho veľa nezostalo.
MILADOVÁ. Vy hovädo! Idiot! Vypadnite!
TICHÝ. Áno, prosím, mlostivá pani. Hneď to bude. Tešilo ma. Dobrú noc! (odchádza)
(buchnutie dverí)
MILADOVÁ (do publika). Čo čumíte? Ešte ste vevideli škatuľku?
TRETIE DEJSTVO
Večer - u Tichých.
(zvonec)
1. VÝSTUP
Bomba a Tichý.
BOMBA (prichádza, povizduje si a otára vchodové dvere). Dobrý večer! Vitajte. Nech sa páči! Poďte ďalej!
TICHÝ (neverí vlastným ušiam, zakrúti sa mu hlava, zapotáca sa, chce sa oprieť a prevrhne čínsku vázu v hale).
(hlasitý lomoz)
TICHÝ. Veľmi ma to mrzí, pán kolega.
BOMBA. Mňa. Mňa to mrzí. Som veľmi rád, že ste prijali naše pozvanie. Nič si z toho nerobte. Bola to bezcenná vázička.
TICHÝ. Však to bol čínsky porcelán.
BOMBA. Kdeže! Alebo žeby! Pochybujem. Bolo to dedičstvo po tete Amálii. To bola celá ona. Falošné zuby, nepravá čínska váza. To sa stáva aj v dobrých rodinách.
TICHÝ. Máte to tu pekné! Páči sa mi u vás.
BOMBA. Sme skromní ľudia. Byt zostal po nebohom strýkovi Jozefovi. Nebol oň záujem. Chápete, je priveľmi náročný na udržiavanie a to dnes nikomu nevyhovuje.
TICHÝ. Ó, to ja by som ho využil. A ako!
BOMBA. Žiaľ, nie je voľný. Musím Vás sklamať.
TICHÝ. Iste. To bol len povzdych človeka s rušným spoločenským životom.
BOMBA. Nemyslite si, že tu nebýva živo. Chovajú sa tu, totiž vychovávajú dve deti. A to nie zanedbateľné. Potrebujú priestor pre zdravý vývoj.
TICHÝ. Samozrejme.
BOMBA. Nech sa páči. Sadnite si.
TICHÝ. A milostivá pani?
BOMBA. Irenka?
2. VÝSTUP
Tichá a predošlí.
TICHÁ. (prichádza). Prosím? Volal si ma, drahý?
BOMBA. S dovolením, môj priateľ...
TICHÁ. Tušila som.
BOMBA. Moja manželka.
TICHÝ. Vlastná? Hneď som si to myslel. Podobáte sa...
TICHÁ, TICHÝ. Teší ma.
TICHÝ. Som rád, drahý kolega.
BOMBA. Drahý?!
TICHÝ. Nevysvetľujte si to zle.
TICHÁ. Dáte si kávu?
TICHÝ. Ak smiem poprosiť. Obdovujem vás, pani. Cítil som vašu prítomnosť vo všetkej kráse a usporiadanosti vášho príbytku...
BOMBA. Nemali by ste ľahkomyseľne prehliadať môj rozhodujúci podiel na poriadku a celkových výsledkoch dosiahnutých v našej domácnosti. Irenka, buď taká láskavá a priprav tú kávu.
TICHÁ (odchádza). Okamih, prosím.
3. VÝSTUP
Bomba a Tichý.
BOMBA. Nebude vám prekážať hudba?
TICHÝ. Zbožňujem ju!
BOMBA. Ako vyrovnaný a istý muž som zámerne nespozoroval dvojzmyselnosť vašej odpovede.
TICHÝ. Nerozumiem.
BOMBA. Nechajme to. Trocha hudby? (zapína rádio)
(hlasitá rocková pesnička)
TICHÝ. Úžasné. Držíte ktok s dobou.
BOMBA. Ale, no. (prelaďuje na inú stanicu)
(večerná náladová melódia)
TICHÝ. Senzi, fakt. Super, Keď som bol...
BOMBA (skáče mu do reči). Goya! (ukazuje na obraz)
TICHÝ (prizerá sa zbližša). Neuveriteľné! On vás fotografoval na svadbe?
BOMBA. Totiž. Tu. (ukazuje na iné miesto)
TICHÝ. Ach tak. Skvelé!
BOMBA. Tento človek vniesol do storočí zmätok a dejiny umenia zmenil na nezmysel. Páči sa vám?
TICHÝ. Majstrovské dielo. Ináč ako vravíte: zmätok a nezmysel.
BOMBA. Nemám na mysli tvorivý neporiadok, ale veľkosť jeho ducha.
TICHÝ. Áno, vo sfére duchov pretrvávajú určité nejasnosti, ale problémov ubúda už aj v tejto oblasti.
BOMBA. Chcel som vyzdvihnúť...
TICHÝ. Pomôžem vám.
BOMBA. Umelecký prínos.
TICHÝ. Umelecký prínos samozrejme nie...
BOMBA. Umelecký prínos áno.
TICHÝ. Áno, áno.
BOMBA. Ten je nesporný.
TICHÝ. Áno. Nesporný. Majstrovské dielo.
BOMBA. Reprodukcia. Žiaľ, len reprodukcia.
TICHÝ. Lenže ako živá...
4. VÝSTUP
Tichá a predošlí.
TICHÁ. (prichádza). Káva, nech sa páči!
TICHÝ. Tá vôňa!
BOMBA. Nevidí sa vám to byť trocha nevhodné?
TICHÝ. Čo máte na mysli?
BOMBA. Tú vôňu.
TICHÝ. Naopak, je božská. Tá vôňa.
BOMBA. Prepáčte, ale nezdá sa vám to vaše vzdychanie priveľmi intímne?!
TICHÝ. Ja svoje city netajím. Rozvoniava naozaj opojne. Káva, samozrejme.
BOMBA. Len aby.
TICHÝ. Krásny podnos. Dovolíte? Zahryznem do neho.
BOMBA. Poslúžte si. Ako doma. - Striebro. Zaručenene pravé. Má to aj historickú a zberateľskú cenu.
TICHÝ. Nádherný kúsok.
TICHÁ. Dedičstvo púo strýkovi Jozefovi. Vďačíme mu za veľa.
TICHÝ. Ani je tak jemu, ako jeho skonu, všakže?
BOMBA. Dáte si koňak alebo whisky?
TICHÁ, TICHÝ (zborovo). Koňak.
BOMBA. Správne. Rozhodnosť som si vždy cenil.
TICHÝ. Vedieť si vybrať je základ, na ktorom sa dá stavať.
TICHÁ. Najlepšie je súhlasiť.
TICHÝ. S tým treba bezvýhradne súhlasiť.
BOMBA. Áno bezvýhradne súhlasiť je vrchol.
TICHÝ. Plne s vami súhlasím. Neprekonateľný vrchol. Ďalej sa už prosto nedá ísť. Ďalej už nič nie je. Cigaretu? (odrazu vyťahuje škatuľku cigariet)
TICHÁ. Panebože, ja som to tušila.
BOMBA. Irenka, rozvahu. Vy si pokojne zapáľte, pán kolega. My ďakujeme.
TICHÝ (zapaľuje si cigaretu a nahlas fúka dym). Stalo sa vám niečo, milostivá pani?
TICHÁ (záchvat kašľa).
BOMBA (jej). Spamätaj sa, ty koza sprostá! (jemu) O nič nejdem pán kolega. To je maličkosť.
TICHÝ (fúka dym). Nemá tuberkulózu?
BOMBA. Kedy si bola naposledy na röntgene?
TICHÁ (premáha kašeľ). Neviem. Nemapatám sa. Bolo to dávno. V pondelok zájdem k lekárke.
TICHÝ. Len aby už nebolo neskoro.
BOMBA. Vzmuž sa!
TICHÁ (odkašle si). Závidím vám. To fajčenie. Je v tom toľko mužnosti.
BOMBA. Ovládni sa!
TICHÝ . Nechajte ju. Aspoň sa dozviete, čo v nej je.
BOMBA (skáče mu do reči). O tom ja nechcem nič vedieť. Ja už mám všetkého dosť.
TICHÁ. Áno, nemôžeme sa sťažovať na nedostatok ničoho. Všetkého máme dosť.
BOMBA. Sťažovať - to sa naozaj nemôžeme. Kam by sme prišli, keby sa kde-kto sústavne na niečo sťažoval? Takýmto pokusom treba zabrániť hneď v zárodku.
TICHÝ (zadúša sa cigaretou). Pokiaľ ide o mňa, ja vám verím. Mňa o ton netreba presviedčať. Ale sú tu aj iní.
BOMBA. Nehovorte o tom nikomu. Viete, akí sú dnes ľudia.
TICHÝ (nahlas fúka dym). To teda viem.
TICHÁ. Budú nám závidieť.
TICHÝ. Nebojte sa. Ani slovo. Ani šéfovi. Všetko popriem, ak to bude potrebné. Aj to, že sme sa tu dnes zišli. Dával som si pozor. Nik ma nesledoval.
TICHÁ. To je dobrý správa. A je to od vás mimoriadne šľachetné.
TICHÝ. Že ma nikto nesledoval?
BOMBA. Nie, asi to druhé, však drahá?
TICHÁ. Isteže, druhé. Vy nemáte nijaké rodinné záväzky. Vy si to môžete dovoliť. Tie druhé.
BOMBA. Je to vaša súkromná vec. Nikoho do toho nič nie je.
TICHÝ. Ani vás.
TICHÁ. My - myslím, že môžem hovoriť za nás oboch - vám nič nezazlievame. Naopak sme radi, že ste prijali naše pozvanie.
TICHÝ. To ja som rád, že ma konečne niekto pozval. Viete, bez pozvania je to zväčša trápne. Niekedy dokonca domáci už spia.
BOMBA. Aj my sa vám musíme priznať.
TICHÝ (ďalšia cigareta). Zostane to medzi nami. Budem mlčať ako hrob.
TICHÁ. Ste prvá...
TICHÝ. Azda prvý...
TICHÁ. Prvá...
TICHÝ. Určite sa mýlite. Veď sa na mňa pozrite. (vstane a začína si rozopínať nohavice)
TICHÁ. Prvá...
BOMBA. Skutočne ste naša prvá návšteva.
TICHÁ. Na tom sa nedá nič zmeniť. Ste prvá...
BOMBA. Prisahám, že vraví pravdu.
TICHÝ (upokojí sa, zapína si nohavice a sadá si). Žasnem, ako vám to klape. Kto vie, ten vie; kto nie, nech drie.
BOMBA. To je od vás? To ste vymysleli?
TICHÝ. Ále, za dlhých zimných večerov. keď som bol...
TICHÁ. Sám. Opustený. V cudzom svete.
TICHÝ. Ako to viete, milostivá pani?
BOMBA. No, no, upokte sa, vy dvaja. Máme toho ešte pred sebou priveľa.
TICHÝ. Priveľa a nadlho.
TICHÁ. A nadlho...
TICHÝ. Máte pravdu, na zdravie! (dvíha pohár)
BOMBA. Na šťastie a radosť a...
TICHÁ. Na zdravie!
VŠETCI (pripíjajú si).
(zvonivé štrganie)
TICHÁ (vypije pohár na jeden dúšok a razom spitá hrdelným hlasom zanôti). V Hodonínééé!
TICHÝ. Skvelý nápoj. Príma. Senzi, fakt, Super. Keď som bol...
BOMBA. Ujde to.
TICHÁ (bľaboce). Nie je najhorší. Nalej ešte! (spieva) Hrom ti do matere, naléééj!
BOMBA (nalieva). Nech sa páči.
TICHÝ (vyfúkne dym a krčí prázdnu škatuľku). Fíha. To bola posledná cigareta. Tuším som to dnes trochu prehnal. S tým fajčením.
TICHÁ. Vypime si.
VŠETCI (pripíjajú si).
(zvonivé štrnganie)
TICHÁ (vyleje do seba obsah pohára a spieva). V hodoninééé!
BOMBA. To je maličkosť, pán kolega. Hneď vám skočím pre cigarety.
TICHÝ. Už je neskoro. Obchody sú zavreté.
TICHÁ. Nalej ešte! (spieva) Hrom ti do matere, naléééj!
BOMBA (nalieva). Prosím.
TICHÝ. Musím sa zaobísť bez tabaku.
VŠETCI (pripíjajú si).
(zvonivé štrganie)
TICHÁ (prevráti so seba pohár, nezrozumiteľne bľaboce, posediačky zaspáva, mierne odfukuje a pochrapkáva, zavše zo spánku čosi zamrmle).
BOMBA. Naozaj to pre mňa nič nie je. Zájdem vám po fajčivo k susedke.
TICHÁ (niečo bľaboce).
TICHÝ. Už sa to vážne nehodí. Je pokročilá hodina. Všetci sllušní ľudia už spia. Nie sme v Las Vegas. Bohužiaľ.
BOMBA. Nerobte si starosti. Susedka je trocha výstredná. Život sa u nej o tomto čase iba začína.
TICHÝ. Poviem vám, to sú dnes ľudia.
BOMBA. Škoda reči. Veď viete, ako to chodí...
TICHÝ. Dačo som počul, keď som bol...
BOMBA. Čo vám budem hovoriť... Neverili by ste vlastným očiam.
TICHÝ. Nevravte, teda vravte. Už ste u nej niekedy boli?
BOMBA. No, takto neskoro už zvyčajne nocujeme. Alebo si v posteli s tu prítomnou... čítame.
TICHÝ. Zaujímavé, pokračujte.
BOMBA. Ale aj uveriť vlastným ušiam je neraz dosť ťažké.
TICHÝ. Nedajte sa rušiť.
BOMBA. Skrátka, schádza sa tam spoločnosť - ako v Monte Carlo.
TICHÝ. A čo jej manžel.
BOMBA. Boháč. Po smrti.
TICHÝ. Boháč po smrti?
BOMBA. Boháč bol pred smrťou, teraz je po smrti.
TICHÝ. Skvelé. Totiž chudák. Čo sa mu prihodilo?
BOMBA. Prepil si pečeň, neskôr aj mozog. Alebo naopak? A potom ho zrazilo auto. Nešťastná náhoda.
TICHÝ. Smutné. To sa boháčom občas stáva. Ale majetok... Neprepil všetko. Takto... Nestihol. Zvýšilo dačo.
BOMBA. To teda hej. Byt plný...
TICHÝ. Psst.
BOMBA. Však to poznáte.
TICHÝ. Z počutia, keď som bol... Ale rád by som to skúsil na vlastnej koži.
BOMBA. Nuž, kto by nie?
TICHÝ. Inak slobodná?
BOMBA. Vdova.
TICHÝ. Ale inak slobodná...?
BOMBA. Veľmi slobodná.
TICHÝ. Veľmi dobre. Príma. Senzi, fakt, Super. V tom prípade nemám nič proti tomu, aby ste tam zašli. Pozrieť sa, Na tie cigarety.
TICHÁ (dačo bľaboce).
BOMBA. Ospravedlňte ma na chvíľu, prosím. Manželka vás zatiaľ zabaví. (odchádza)
TICHÁ (na chvíľu sa zo spánku rozbľaboce).
TICHÝ. (Iste! Iste! Tak už choďte.
(zabuchnutie dverí)
TICHÝ (vybieha do predsiene).
(zúrivé zamykanie)
TICHÝ (vracia sa do miestnosti a nahlas sa rehoce).
(naliehavé zvonenie)
TICHÁ (triezvo vyskakuje na rovné nohy). Čo sa stalo?
TICHÝ. Nič.
(naliehavé zvonenie)
TICHÁ. Čo je to, Reimund?
TICHÝ (sucho). Zvonec, Irena.
TICHÁ (slabikuje). Zvo-nec...?
TICHÝ. Áno. Zajtra ho odmontuje,.
(naliehavé zvonenie, záverečná hudba)
KONIEC
|
