Martin Chudík

BEZSENNÁ

Prázdne ruky a osamelé myšlienky,
ktoré sa nedajú spáriť,
pod stolom omrvinky
nesplnených želaní,
(z prachu sa zvyknú zrodiť nové),
v kúte si noc reže žily,
vykrváca(m), až keď bude bezsenná...

ČÍTAŠ MI Z TELA

Zotmelo sa,
zostali sme sami,
kráčaš ku mne bosá,
mám ťa na jazyku,
pod nechtami,
v hlave...
Obaja sme v práve,
keď mi čítaš z tela,
sme dve spoluhlásky,
neznelá a znelá.

JESEŇ BOLÍ

Jeseň plače, jeseň tíško bolí,
na listoch si slza ustelie,
nekonečne trpká je chuť soli,
v noci ženie myseľ z postele.

Jeseň vonia ako prázdny dotyk,
nepomôže ani záplata,
dušu okopáva tisíc motýk,
kto tie všetky rany poráta...

NA TVOJE ZMYSLY

Dosiahnuť tvoje zmyselné brehy,
nahliadnuť na dno, ktoré ťa zdobí,
vo vlnách tajne nechávaš pehy,
zbieram ich presne na štyri doby.

Voláš ma k sebe na večer, na noc,
chceš si ma nechať do ďalších Vianoc.

Budem hrať nežne na tvoje zmysly,
akordy poznám, si v mojej mysli.

NEDÁ SA UTOPIŤ

plakala si načierno
k rannej káve
sa to akosi hodí
slaný pohľad
vypálený do ticha
v súzvuku našich tepov
si našla istotu
že čas sa utopiť nedá

NECHCEM SA VZDAŤ

tento obraz už dávno stratil rám
a rozliate farby svoju česť
v neopätovaných pohľadoch
zhorela vôňa nahých večerov

a tráva pod nohami viac nie je mäkká
bezohľadne reže kroky po vetre
nalievam si do dlaní chladnúce slnko
posledné dotyky zvyknú páliť
no ja sa ešte nechcem vzdať

PONORENÝ DO TMY

roztrhané závesy
tma na oboch stranách
neodletí(m), nevstúpi(m)
iba sa usmieva(m)

potichu si budem
štepiť pod kožu
nové začiatky
a zvetrám
až na minulosť