na další stranu
Georg Flachbart
Text nebyl redakcí korigován
DON JUAN
Milujem ťa láska
nech ma vedieš k tej či onej žene
tá bud’ láka bud’ sa smeje
v hrdle srší poníženie.
Ked’ s prílivom sa k brehu valíš
nasadám na bárku, koráb
všetko, čo na cestu sa vždy berie
chvatne odhodím
aby vnútro lode, vnútro moje
bolo nesmierné.
Vprostred nepokoja roztúžene
stožiar zliezam stokrát zlomený
márne po tebe šmátram
soľou bezsnej noci pálený.
Búrka tíchne
nad hladinou sa vystierajú dlane
chvenie prstov vlnám hrby prihladí.
V kajute sa krčí Juan
čičíka svoj veľký bôľ.
A tam v meste na námesti
láska dary rozdáva
možno, že sa iný moreplavec
na ne navnadí.
EKOMAN
Svojou obojručnou sukovicou spevňuješ
výkričníky – bývalé stromy.
Zurvalo vkrúcaš špirály okamihov tam,
kde ešte včera bolo plno zelene.
Neúnavne doluješ z vyprahlých pastvin
predošlosť, kam pohľad dopadne samá
prítomnosť.
Ostošesť hrabcuješ lopatkou,
čo najhlbšie vo sne bola,
dnes blízučko pri nebe-tebe
do trojice sa vhrabcuješ
na zimu zakrútený
do pachu mužných púti.
SEN S PUNCOM ALCHYMISTU
Náhli sa v manéži žitia
v podkove predratý punc
tak ako alchymista,
ked’ uvidel bohatsvo
na dne svojích rúk.
Samota v predsieni chvály
samota na polceste múk
vyzýva vidina v diali
vyzýva ako napjatý luk.
Trepe sa v klietočke sen:
Héj, héj vy tam, hýbte sa
znie jeho preradostný spev.
Naozaj je to len sen
sen s puncom alchymistu,
ale už musím súri čas
onedlho navštívim Vás zas.
OSPALÁ DIEVČINA
Vo vedierku noci si dievčina vlhčí tvár
dá podrásť mihalniciam skôr,
než ich zlomí pár.
Pohodená rukavica nabáda k súboju
zapára do vlastenectva tmy.
Tisne sa dievčina do hrejivého sena
namiesto objatí trie si ospalo líca
do červena.
POSLEDNÝ POZEMŠŤAN
Zem ako tvárička dieťaťa pričapená na skle
halí sa do svojho túžobného dychu,
ked’ hľadí v noci do vesmíru.
Zakaždým zrána prichádza on –
posledný pozemšťan
zotrieť jej z tváre námrazu ticha.
Driblujúc pomedzi jej vrásky,
pľuje si do dlaní v nádeji
dokončiť započaté dielo.
ZO ŽIVOTA HARLEKÝNA
Deň tisne sa z najpestrejších túb,
povedľa nečitateľného rukopisu.
Žijúci klasik – harlekýn
lapil sa za brucho priamo na javisku
vypukol v hlasitý smiech.
Vzájomný omyl aj stisk rúk.
Už dlho sme si sympatickí
on a mi starci sklerotickí.
LÁSKA
Priodetý klávesnicou času
ako zebra za bezvetria
vetrím svoju lásku.
Spln okamihu povyzliekal všetko ťarchavé
ako opytí pajáci váľame kotrmelce
čas trieli, trieli, dupoce kopytami túžby.
Či chce alebo nechce samota už
vyčkáva na konečnej z upotených tiel.
Na jej vrkočoch hojdajú sa d’alší otužilci
odháňajú chtivé straky
čo im kradnú fraky.
AJ ZA CENU NAIVITY
Horkosť prvého glgu z čaše ľudskosti:
Vtedy sa pýtaš,
ale mráz ti len zoceľuje cencúle cudnosti
sľubuje marhuľovú príchuť leta
slabikuje abecedu lásky odzadu dopredu.
A ty, ako podaktorí psy,
ked’ sa blaženosťou rozplývajú po dlážke,
hoci im vrhli iba dobre obhlodaný pohľad,
veríš mu na slovo.
Netušíš, že za horizontom sľubov sa len mlčí
nanajvýš jeden bozk údivu nad tôľkou naivitou.
BÁSNIK MA SPLÍN
S hľadačským talentom zlatokopa
– alebo obyčajnej krysy?
S pohľadom vábivých žiariviek útlych nôh
o barličkách buch buch
len preč, len preč, rýchlo preč!
Ešte raz splašený nikotín pošklbáva perami
keby tak trochu malíčko na líčko ...
Básnik má splín
posunuje na okraj udalostí
zopár obnosených veršov.
Kukuk som tu nervózne na podpätkoch
z ceruziek prešľapávam
len rýchlo píš
na stehnách mám už prsty anjela.
Klebetný rak treba ti tak.
PRE PÁNA JÁNA
Ako keď dvere stratia pojem času
otáľajú ctihodní páni ľahkoodenci
siahnuť po zbrani –
ani len pre pud, rasu, ani len na okrasu.
Krok sem krok tam vŕzgavo otáľajú,
s fúzmi sa pohrávajú,
svorne na Janu kurtizánu sa pobádajú.
Noc cerí zuby riedkých obydlí,
keď jeden pán – a práve pán Ján –
pobral sa Janu dobývať.
Po meči vyžla, suchý kašel, bledá tvár,
hneď v prvej izbici preklína jej trám.
Vtom zbraní sa chopia všetci mučedníci,
ctihodní páni ľahkoodenci,
naprávať krivdu, ktorú spáchal trám
a z pomsty Jane pobehlici
vysekajú okná dokorán.
A pán Ján,
čo sa práve k Jane bral,
aby tam málo zanechal,
sa rozplakal.
DOBRÁ RADA
Keď znervozňuje ťa gramatika
všedných dní
zvlašť gerundívum doobedí
a v čase kníh masáž zlých
a ďalej blaf a netopiere,
pohrab sa v koši, najdi rúž,
ktorý bol verný jednej pere
napríklad pere Izabele.
POSCHODOVÝ DOM
Goralky vysypané z detských rúk?po schodoch dlho cupitajú.??Počuješ? Dobehli krok svätej brány ?a už sa hrajú hru mŕtvych s nami.
NA ŠŤASTIE
Do karát zadrobčil rak večera
azda sa dolieni, azda tak ako včera
si zatrepem klebetným šťastím v kešeni.
Aj obchytkaná pestúnka sa chvatne
popričesla, skrútnuc gombičkou
čiasi ruka bokom klesla
núka jej za hrsť žetónov.
Po vypätom poprsí šera
rak večera si prť kliesni
krížom-krážom.
NA KRIŽOVATKE
Na dobiela vyfintenej križovatke
vypúšťam namyslenej pneumatike dušu
práve v okamihu, keď sa dušuje
že ani za svet neprejde na červenú.
Tak stojíme spolu pod pazuchy
ja a vyfučaná pneumatika.
Skladaná sukňa asfaltovej mláky
nám rozšafne tancuje pred očami.
V duchu sa modlím
nech zelená nepride.
SKRATKA
Na vysokých podpädkoch tvojej jari
necítiš, ako silno poťahuješ
za sukňu zimu mojej tvári.
BÁSEŇ NA TELO
Je to len chvíľka, čo som ti namaľoval
báseň jedným ťahom na telo.
Je to len chvíľka, čo som sa zľakol,
že tam nie je ani jedno teplé slovo.
Teraz skrášľuje tá báseň záclonu
v predsieni tvojej komnaty.
A vonku na dvore veľký otáznik
ako snop trávy v predklone.
MESTO VÁŠNIVÝCH REČNÍKOV
Komu to tak navierajú žily na krku?
Posudok znaleca: Primalé javisko,
priveľa vašnivých rečníkov.
Jední s radosťou hrdúsia každé r
druhí preklínajú každé i
vo dvojici si ich vymieňajú
v zápale súperenia
všetky tie nebohé r a i
okolo seba nevnímajú.
Každý odpor napĺňa ovzdušie
pachom delíria.
Vtedy vášniví rečníci na kone sadajú,
jeden za všetkých a všetci za jedného
ostošesť cválajú, cestou si z tiel sviatočný
šat strhávajú, prebytočné slová z vrecák
vytriasajú, protiargumenty nemilosrdne
vyvracajú.
Komu to tak navierajú žily na krku?
No predsa New Yorku!
VEĽKÁ NOC RIEKY
Keď nebo sa skláňa
splietame si slzy
v komúne potápačov
šepocúc
i naslepo ťa cítim.
Čas môj čas premilený
čas vstúpiť do teba
bohovia von z chrámu
practe sa preč škriatkovia
dekóru na všedné dni
nech môžem uzdám dovoliť
vypadnúť mi z rúk.
FILMOVÝ SCENÁR
FADE IN
Pozerám sa tak pomaly, že sa mi mucha
hojdá na pohľade.
CUT
Keď sa odrážam zem odfukuje
tak ako ja keď sa dávam poláskať
ručičkám hodiniek
zatiaľ čo čas na slepej koľaji
rozpačito požmurkuje.
CUT
CLOSE UP: Čas na slepej koľaji
CUT
Najnižší diváci si vyrezávajú lodičky
more času im už siahá po hrdlo.
CUT
Krvácam tak pomaly, že fronta v mäsiarni
už siahá až po dom klebetnej pani Izabely.
Tá hned’ megafónom verejnosti oznamuje:
Kríza chlorofylu v listoch od teba!
FADE OUT
NA POLI
Na myšacích kožuštekoch
hriechy vozatajov.
Peľ z mihalníc leta spŕchol.
Osmičkuje had-pokušiteľ
vyšibať cudnosť pozemského slova.
Ešte raz vyhŕňam zjazvenú huňu poľa
azda mu vkĺznem
za dažďa
do hierarchie lona.
ZLATÁ BRÁNA OTVORENÁ
Postávam v prítmi tvojho tieňa
dážď pošibáva krtince ilúzií
strapatí účes okrasnému keru
tieňohra leta sadá mi na košeľu.
Keď preskočíš plot, sama uvidíš,
že v lete kvapky potu rýchlejšie
guľatejú.
V MARINGOTKE
Do maringotky scvrkol sa svet
fúzkatý žonglér si ho sem a tam
pohadzuje raz nahor raz nadol
gúľa svet svetom
pritom si pospevuje.
Neforemný Atlas otvára dvere
má polnoc za nechtami
na pleci batôžtek
a v ňom bohviečo.
Uhádne žonglér, že čo?
JE NAČASE
V okne čiasi ruka šibrinkuje vo vetre:
vyľakal ju čas, ktorý ponad dom
s hrmotom preletel.
Za oknom mihla sa čiasi tvár:
začula, že jej strach klope na dvere.
Je načase vyglančiť si topánky.
SMRŤ
Prišla si?
Už som si z vlasov noci utkal pokrovec
nech vlhkosť rannej rosy nerozpojí
nás dvoch pletenec.
Už som ho prestrel na belosť dňa
pokojne vstúp
prezuť sa netreba.
Ved’ zomierať za bielého dňa
sa nezomiera dlho?
nar. 1950 v Kremnici
1968-73 štúdium filozofie a psychol_ógie na Karlovej univerzite Praha
1970-72 básne v Divokom víne
1974-77 interná vedecká ašpirentúra na Ústave filozofie a sociol_ógie SAV Bratislava
od 1980 žije v Nemecku, kde pracoval do roku 2014 v mediálnej branži ako freelance autor, režisér, producent, vyhral viaceré top-awards na festivaloch v Chicagu, New Yorku, Hamburgu
2000 založil mind(21)factory for Knowledge Engineering and Knowledge Design Stuttgart, Frankfurt/M, Berlin
s ťažiskom vo freestyle research na rozhraní architektúry a IT.
Publikácie:
„Z globálnej dediny do globálnej siete“ (2000), v spolupráci s Fakultou architektúry STU Bratislava
„Disappearing Architecture - From Real to Virtual to Quantum“ (2005 Birkhäuser Verlag Basel), v
spolupráci s ZKM | Zentrum für Kunst und Medien Karlsruhe
„Golem Reloaded – For More Capitalism and Less Architecture“ (2006 in: GameSetandMatch II, episode
publishers Rotterdam)
„Boulevard of Production: A Future Talents Attractor“ (2011 in: iA#4 Quantum Architecture, Jap Sam Books
Heijningen, NL), v spolupráci s ORTLOS Space Engineering Graz
|
